Verzia z apríla 2013
Málokto vie o drúzoch, tajomnom náboženstve s 1 000-ročnou históriou v Libanone. Nazývaní tiež Druse, Duruz, Duroz a vyznavači tawhídu, dnes ich je približne 750 000 – 800 000, prevažne v Sýrii, Libanone a Izraeli. Druzovia sa nazývajú Muwahhidun (unitaristi). Hoci veria, že Mohamed pochádzal od Boha, nemožno ich považovať za moslimov, rovnako ako nemožno ich považovať za židov alebo kresťanov. Aby sme pochopili ich pôvod, musíme sa vrátiť späť do čias egyptských fatimidských kalifov.
Fatimidská dynastia kalifov
Po prvých niekoľkých kalifoch (známej ako dynastia Umajjovcov) skorumpovaní Abbásovci prakticky dokázali moslimskému svetu, že moc korumpuje. Niektorí by si mohli myslieť, že kalifát by predsa len mal prejsť na potomkov Mohameda. Po Abbásovcoch nastúpili Fatimovci, ktorí vládli zo severnej Afriky a neskôr sa usadili v Egypte. Ich meno pochádzalo z toho, že vládcovia boli potomkami Fatimy, dcéry Mohameda a jeho prvej manželky Chadídžy. Hoci Abd al-Rahman ponúkol 100 tiav naložených odevmi a 10 000 dinárov za ruku Fatimy a Uthman ponúkol to isté, Mohamed ju vydal za chudobného muža, Alího bin Abi/Abu Taliba. Zbožní šiitskí moslimovia verili v mnohé legendy o Fatime. Podľa nich, keď bola Khadidža tehotná, kmeň Kurajšovcov jej nechcel pomôcť, a tak na pomoc zostúpili štyri ženy z neba: Sára, manželka Abraháma, Asija, Mária a Safira, údajná manželka Mojžiša. Fatima údajne nikdy nemala menštruáciu, porodila cez ľavé stehno, zatiaľ čo Mária porodila Ježiša cez pravé stehno. Fatima sa stala nebeskou hurí. Všetci moslimovia v nebi budú mať toľko hurí za manželky, koľko si budú želať, s výnimkou Alího, ktorý nebude mať inú manželku ako Fatimu. Niektorí vidia podobnosť medzi uctievaním Fatimy a rímskokatolíckym uctievaním Panny Márie. Fatima bola 12-člennými šiitmi nazývaná „matkou svojho otca“ (Encyklopédia islamu, zväzok 2, s. 845–846), možno ako proroctvo, že dvanásty imám sa bude volať Mohamed.
Fatima bude po Mohamedovi prvou, ktorá po vzkriesení vstúpi do raja. Uvádza to aj sunnitský hadíth Bukhárí, zväzok 4, kniha 56, kapitola 24, č. 819–820, s. 527. Gabriel privedie jej ťavu k Alahovmu trónu. Tam zosadne a požiada Alaha, aby vykonal spravodlivosť voči tým, ktorí sú vinní zo smrti jej synov Hasana a Husajna/Husaina. Fatima privedie všetkých svojich nasledovníkov do raja a rovnako ako sa katolíci modlia k Márii, niektorí ismailiti sa modlia k Fatime.
Ako vedľajšiu poznámku treba spomenúť, že v katolíckom náboženstve existuje aj zjavenie nazývané „Panna Mária z Fatimy“, ale to s týmto nemá absolútne nič spoločné.
Tu sú všetci fatimidskí kalifovia
1. Al-Mahdi 'Obaidallah/’Ubaydullah, kalif v rokoch 297 A.H./909 n. l. – 322 A.H./3. 4. 933/934. Na druhý pokus v rokoch 919–920 n. l. dobyl abbásovský Egypt. Vyhlasoval sa za Mahdího.
2. Al-Ka’im biamr Allah (Abu’l-Kasim), zomrel v roku 334 A.H., 18. 5. 945
3. Mansur (Abu Tahir Isma’il), zomrel 19. 3. 952.
4. Mu’izz lidin Allah (Abu Tamim Ma’ad), 952–976. Keď nastúpil na trón, mal 22 rokov
5. Al-’Aziz, kalif v rokoch 976–996 n. l., dobyl Sýriu
6. Al-Hakim bi’amr Illahi, 996 – 1021 n. l.
7. al-Zahir, kalif v rokoch 1021–1036 n. l.
8. al-Mustansir, 1036–1094 n. l., slabá vláda.
9. al-Musta’li, kalif v rokoch 1094–1101 n. l.
10. al-Amr, 1101 – 1130 n. l.
11. al-Hafiz, 1130–1140 n. l.
12. al-Zafr, 1149–1154 n. l.
13. al-Fa’iz 1154–1160 n. l.
14. Al-’Adid, posledný fatimidský kalif (1160–1171 n. l.), zvrhnutý Saladínom a abbásovskou armádou.
Al-Hakim
Al-Hakim bin-Amr Allah sa narodil v roku 985 n. l. a stal sa šiestym fatimidským kalifom vo veku 11 rokov (996 n. l.). Al-Hakim bol neslávne známy svojou krutosťou, tyraniou a záhadným zmiznutím, ku ktorému došlo, keď sa v februári roku 1021 n. l. prechádzal sám. Bol hlavným prenasledovateľom kresťanov a Židov, hoci jeho matka bola kresťanka z Ruska. Mnohí ho považujú za šialeného ismailitského šiitu. Na druhej strane ho iní obdivujú.
Niekto raz povedal, že každá zlá vec má svoje dobré zdôvodnenie. Podľa Encyklopédie náboženských vedomostí, s. 277–278, sa verilo, že „jeho činy, hoci sa niekedy mohli javiť ako kruté, boli nepochopiteľné a ich tvorivý symbolizmus poznal iba Hamza ako imám.“
Slávny matematik Alhazen (zomrel v roku 1038) tvrdil, že dokáže vynájsť stroj na reguláciu záplav na rieke Níl. Hakim (zomrel v roku 1021) ho pozval do Egypta, aby to urobil. Keď Alhazen pricestoval a zistil, že to nie je možné, predstieral šialenstvo, až kým Hakim nezomrel.
Časová os prenasledovania Hakima
1003 Zboril kostol a na jeho mieste postavil mešitu Rashid
1004 Prinútil kresťanov a Židov nosiť čierne opasky a turbany
1005 Al-Hakim bol šiit a vyslovil kliatby proti prvým kalifom a spoločníkom proroka a nariadil, aby boli vyryté na mešitách.
1007 Zrušil nariadenie o vyrytí týchto nápisov na mešitách. Najprv zakázal a potom zmiernil zákony proti vínu, bordelom, spievajúcim otrokyniam, hudobným nástrojom, spevákom a hudobníkom.
Zakázal ženám vychádzať von. Al-Hakim zakázal obuvníkom vyrábať topánky pre ženy. (V každom prípade by nemali mať dôvod vychádzať von.)
V istom momente al-Hakim povzbudzoval svojich stúpencov, vrátane tých, ktorí ho uctievali ako viditeľného Boha. Drúzska viera je pomenovaná po jednom z týchto stúpencov, Ismailovi al-Darazim / ad- ovi Darazim. Neskoršia drúzska teológia hovorí, že existovalo desať inkarnácií Boha a al-Hakim bol tou poslednou, podľa The Encyclopedia of Missions, zväzok 1, s. 341 (Funk and Wagnalls 1891).
Zakázal konzumáciu určitej zeleniny, pretože veril, že ju mali radi Abu Bakr, A’iša a Mu’awiya.
Zakázal konzumáciu mäkkýšov a rýb bez šupín. Zakázal hru šach (ako učí Sahih Muslim) a nariadil zabiť všetky psy.
Al-Hakim podpálil celú židovskú štvrť v Káhire.
Vypálil mesto al-Fustat po tom, čo medzi ľuďmi kolovalo vyhlásenie, že opustil islam tým, že sa vyhlásil za božskú bytosť. Al-Hakim sa údajne bavil tým, že sledoval, ako mesto horí.
1007 Zakázal sprievod na Kvetnú nedeľu v Jeruzaleme
1008 Zhabal majetok kostolov a kláštorov v Egypte
1009 Prinútil kresťanov a Židov nosiť kríže a zvončeky. Zničil dva kostoly v Káhire, jeden v Damasku a znesvätil ich cintoríny. Mučil kresťanských úradníkov.
1009/1010 Zničil kostol Božieho hrobu v Jeruzaleme (budúci križiaci si to zapamätali). Zakázal oslavy Zjavenia Pána v Káhire a zničil kresťanské kláštory.
1010 Zakázal kresťanom používať víno pri Večeri Pánovej.
1011–1012 Al-Hakim prechádzal okolo mäsiarstva, uchopil sekáč na mäso a zabil jedného z pomocníkov.
1011–1012 Zakázal vystavovanie krížov.
1012–1013 Kresťania nesmeli jazdiť na koni. Zničil kostoly a kláštory, ušetril iba kláštor na Sinaji.
1012–1013 Prinútil poddaných, aby sa mu klaňali a oslovovali ho „náš Pán“.
1013 Niektorí kresťania, ktorí sa údajne obrátili na islam, naďalej slávili Večeru Pánovu vo svojich domoch. On sa o tom dozvedel, ale povolil to. Vydal nariadenia v prospech kresťanov a dal obnoviť kláštor, mnoho kostolov a ich majetok. Niektorým kresťanom, ktorí konvertovali na islam, povolil návrat ku kresťanstvu.
Al-Hakim tiež zakázal niektoré moslimské modlitby. Zakázal ženám plakať na pohreboch, keďže Mohamed im prikázal, aby neplakali.
V noci vo februári roku 1021 sa al-Hakim vybral na prechádzku na kopec a bez stopy zmizol. Hamza povedal, že sa opäť vráti. (Toto je podobné viere v opätovný príchod 12. imáma.)
V slovníku „The Perennial Dictionary of World Religions“ na strane 230 sa uvádza, že kľúčovým faktorom oslabenia fatimidskej dynastie bola túžba al-Hakima, aby ho uctievali ako Boha.
Hamza, al-Muqtana a drúzske písma
Od tej doby drúzi uctievajú al-Hakima ako viditeľného Boha. Al-Hakimov vezír, Hamza bin 'Ali ibn Ahmad, perzský mystik, pomohol zabezpečiť, aby bol al-Hakim uctievaný ako najvyšší, ktorý stvoril prvý kozmický princíp. V drúzskom učení je Hamza prvým z Božích stvorení. Drúzsky kalendár začína rokom 1016/1017 n. l. (408 A.H.), keď Hamza v mešite v Káhire verejne vyhlásil, že al-Hakim je viditeľným Bohom.
Druzské písmo, nazývané Rasahl/Rasa’il al-Hikma („Listy múdrosti“), bolo primárne spísané al-Muqtanom (kosmickou imanenciou). Obsahuje aj ďalšie listy od al-Hakima, Hamzu a iných.
Od zmiznutia al-Muqtany drúzi nie sú „náboženstvom, ktoré sa venuje misijnej činnosti“.
V drúzskom katechizme sa v otázke č. 44 uvádza, že alaviti sa od drúzov oddelili, pretože neuctievali al-Hakima, ale namiesto neho uctievali Alího.
Hamzových sedem pilierov drúzskej viery
1. (Pravda v slovách) Hovorte pravdu ostatným drúzom. Klamanie neveriacim na obranu seba samého alebo komunity je však v poriadku. Považujú za správne, ak sa pred moslimami tvária ako moslimovia alebo pred kresťanmi ako kresťania a hovoria nepravdy o tom, čomu veria.
2. (Ostražitosť) Bráňte sa navzájom (aj silou) a pomáhajte si a podporujte sa
3. Absolútne zrieknutie sa všetkých predchádzajúcich náboženstiev, vrátane islamu, ktorý nie je drúzsky.
4. Úplné odtrhnutie sa od neveriacich.
5. Uznávajte al-Hakima ako jediného viditeľného Boha. (Zahŕňa to aj uznanie predchádzajúcich prejavov Boha.)
6. Úplná odevzdanosť, spokojnosť s tým, čo Boh koná
7. Úplná poslušnosť, podriadenie sa Božím príkazom alebo príkazom jeho zástupcov až do návratu al-Hakima.
Ďalšie drúzske viery
Al-Hakim je ústredným bodom drúzskej viery. Nazýva sa al-wahda, prejav božskej jednoty. Podobne ako niektorí ismaíliti, aj drúzi veria, že existovalo mnoho (možno 70) inkarnácií Boha. Skutočný Ježiš bol inkarnáciou kozmickej inteligencie, ale Mohamed nie. Al-Hakim bol poslednou inkarnáciou Boha.
Kozmické úlohy: Podobne ako ismaíliti veria v päť kozmických princípov (hudud). Drúzi veria, že existuje päť ľudí, ktorí tieto úlohy prevzali.
Úlohu „Akl“ (pravý Adam / kozmická inteligencia) prevzal Hamza ibn Ali
Nafs al-Kulliyya (univerzálna duša / kozmické ja) prevzal Isma’il ibn Muhammad al-Tamimi.
Kalima (slovo / kozmické výroky) prevzal Muhammad ibn Wahb al-Qurashi
Sabiq (pravé krídlo / predchodca / kozmický precedens) prevzal Salam ibn 'Abd al-Wahhab
Tali (ľavé krídlo / nasledovník / kozmická bezprostrednosť) prevzal Baha’ al-Din al-Muqtana.
Okrem toho existovali dais (misionári), ma’dhuns (kazatelia), mukasirs (presviedčovatelia) a zvyšok pravých veriacich.
Existovalo tiež päť falošných kozmických princípov, ktoré vytvoril al-Hakim pre zlú stránku vesmíru. Al-Hakim sa ich však v posledných dňoch zriekne.
Moslimské sviatky: Oslavujú väčšinu moslimských sviatkov, ale nedodržiavajú ramadán ani nepodnikajú púť hadž do Mekky.
Hmotný svet je „zrkadlom“ alebo emanáciou Božej inteligencie.
Všetky predchádzajúce náboženstvá nie sú nesprávne, sú len „predobrazmi“ pravého náboženstva a treba ich interpretovať alegoricky. Aj Evanjelium, aj Korán boli inšpirované Bohom, ale už sa podľa nich nežije. Drúzi
Manželstvo: Veria tiež, že manželia a manželky by mali byť v manželstve rovnocenní.
Khidr/Khider (Zelený). Podobne ako sufisti kladú dôraz na al-Khidra. Majú údajnú svätyňu venovanú Khidrovi. Al-Khidr je spomenutý v Bukhárí, zväzok 1, kniha 3, kapitola 44, č. 124, s. 90–93 ako osoba, ktorú navštívil Mojžiš a ktorá vedela o Bohu veci, ktoré Mojžiš nepoznal. Jeden drúz mi povedal, že veria, že je to Ján Krstiteľ (Nafs al-Kulliyya, Univerzálna duša).
Ježiš a Duch Svätý sú podľa
http://ismaili.net/~heritage/mirrors/7_other_drouz/drouz.html. Uvádza sa tam tiež, že drúzi tvrdia, že pochádzajú zo stratených kmeňov Izraela. Uvádza sa tam tiež, že drúzi považujú za prorokov aj Sokrata, Platóna a Aristotela.
Reinkarnácia: Veria, že ľudia sa reinkarnujú, kým nedosiahnu dokonalosť a nevstúpia k hviezdam. To má určitú podobnosť s učením alavitov. Na rozdiel od hinduizmu drúzi veria, že ľudia sa reinkarnujú len v rovnakom pohlaví – muži len ako muži a ženy len ako ženy.
V Číne podľa nich existuje ďalšia tajná drúzska komunita.
Koniec sveta: Keď prenasledovanie drúzov dosiahne svoj vrchol, al-Hakim sa vráti spolu s Hamzom a al-Muqtanom, ktorí zmizli v roku 1033 n. l. Al-Hakim podmaní si svet a tajná drúzska komunita, ktorá sa údajne dnes nachádza v Číne, sa opäť spojí s tými v Sýrii. Podmania si Mekku, potom Jeruzalem a celý svet prijme drúzsku vieru.
Zvyky: Veria, že na každodenných modlitbách by sa mali zúčastňovať muži aj ženy. (Hadíty sunnitského islamu hovoria, že ženy by sa mali zdržať, keď majú menštruáciu.) Druzi sa zdržujú stimulantov, tabaku a vína. Veria, že krádež a pomsta sú zlé.
Zakrývanie viery: Podobne ako sekty ghulátov v moslimskom svete veria, že je dovolené klamať o tom, že sú drúzmi, ak je to potrebné pre ich bezpečnosť. Okrem toho majú povolenie navonok sa prispôsobiť prevládajúcemu náboženstvu a svoje vlastné praktizovať tajne. Drúzi v cudzích krajinách sa preto môžu označovať za sýrskych kresťanov alebo sunnitských moslimov.
Náboženské obrady sa konajú vo štvrtok večer, na začiatku ich dňa odpočinku (The Perennial Dictionary of World Religions, s. 230; Encyclopaedia Britannica, s. 684).
Zasvätení/nezasvätení: Od 15. storočia majú drúzi, podobne ako alaviti, vnútornú skupinu zasvätených („Uqqal“/„Aql“, čo znamená „inteligencia“/„mudrci“) a väčšinu ostatných veriacich („Juhhal“/„Jahil“, čo znamená „neznalí“). Jahil zabezpečujú materiálne potreby zasvätených. Encyclopaedia Britannica odhaduje, že zasvätení tvoria asi 15 %.
Muži zasvätení zvyčajne nosia čierny plášť pod bielym opaskom. Ako pokrývku hlavy nosia červený fez s bielym prúžkom okolo neho.
Ženy musia nosiť závoje, zvyčajne čierne, a červené papuče. V skutočnosti sa mnohé drúzske ženy nezodekovajú ani v prítomnosti žien, ktoré nie sú drúzky. Polygamia nie je povolená a rozvod môže iniciovať tak žena, ako aj muž. Ženy sa spolu s mužmi zúčastňujú náboženských obradov, hoci sú oddelené polopriehľadným čiernym závojom. Ženy kedysi nesmeli nosiť hodváb, brokát, zlato ani striebro, dnes to však zvyčajne robia.
Zákony: Druzi sa vo všeobecnosti riadia hanáfitským moslimským právnym systémom. Hanáfiti sú najrozšírenejšou sunnitskou školou.
Staré a nové drúzske vierovyznania: Encyklopédia islamu (E.J. Brill 1965), zväzok 2, s. 633 uvádza, že počas dlhého obdobia drúzskej histórie veľká časť rozsiahlej hierarchie zmizla a v čase Abd Alláha al-Tanukhiho (zomrel v roku 885 A.H., 1480 n. l.) prevládal nový systém gnostickej kozmológie a cyklických posvätných dejín. Rozdelenie drúzov na mudrcov a nevedomých sa v tomto období už nepraktizovalo.
Nesprávne informácie: Keďže ľudia vedeli o drúzoch len málo, o nich sa šírilo množstvo nepravdivých tvrdení.
Tvrdilo sa, že pochádzajú od križiaka menom gróf z Dreux.
Údajne uctievali sochu teľaťa. Encyklopédia Britannica (1972), zväzok 7, s. 711 uvádza: „možno sochu teľaťa, ktorej súvislosť je vzdialená a jej úloha nejasná.“ Dodáva však, že niektorí drúzi jej existenciu dôrazne popierajú.
Druzovia údajne mali nemorálne vyobrazenia, podobné niektorým sektám hinduizmu, ale aj to je nesprávne.
Ďalší vývoj dejín drúzov
Rok 1300 n. l. Maliku 'l-Ashraf, mamelucký sultán Egypta, porazil drúzov a prinútil ich, aby sa aspoň navonok prispôsobili sunnitskému islamu.
Rok 1516 n. l. Druzská rodina Maanovcov podporila Turka Selima Hrozného v jeho boji proti Mamlúkom.
Na vrchole svojej moci za vlády Fakru’d-dina Maana II. drúzi pod tureckou nadvládou ovládali Antiochiu, Palmýru, Bejrút, Sidon, Latákiu a Tripolis. Dvakrát sa neúspešne vzbúril proti Turkom.
Prežili mnoho občianskych vojen; v roku 1711 drúzi z rodu Šeháb porazili Turkov a iných drúzov pri Ein/Ain Dara.
V Libanone dochádzalo k častým občianskym vojnám. Drúzi vyvraždili kresťanov v roku 1840 v Hasbeji a v4/30/1845 . Drúzi a moslimovia spoločne zmasakrovali 2 500 maronitov v Damasku na7/9/1860 . Francúzi následne obsadili Libanon. Druzovia bojovali proti Egypťanom v roku 1930, proti Turkom v roku 1852 a v roku 1896 boli Turkami porazení. Druzovia z Turshunu sa v roku 1906 pokúsili vzbúriť proti Turkom.
Počas prvej svetovej vojny pomáhali Lawrenceovi a Britom proti Turkom. Keď Francúzi neprihliadli na ich požiadavky, drúzi sa vzbúrili proti Francúzom v roku7/25/1925 a nakoniec boli v roku 1927 úplne porazení. Viac informácií nájdete v diele The First Encyclopedia of Islam, zväzok 2 (E.J. Brill), s. 1075–1076.
Podobnosti, no aj zásadné rozdiely
Druzovia sú zaujímaví tým, že rešpektujú Mohameda ako proroka a veria, že Korán bol zoslaný Bohom, avšak ich vierovyznanie sa výrazne líši od toho, čo sa učí v Koráne. Veria, že ich vierovyznanie nahrádza „pravdu“, ktorú Boh zjavil v Koráne.
Podobne ako moslimovia aj drúzi rešpektujú Ježiša ako proroka a veria, že Biblia bola daná Bohom, avšak vierovyznania drúzov aj moslimov sa výrazne líšia od toho, čo sa učí v Biblii. V niektorých ohľadoch sú drúzi bližšie k Biblii než moslimovia; veria, že Ježiš je prejavom Boha. V iných ohľadoch sú však bližšie moslimovia, napríklad tým, že neuctievajú al-Hakima, neuznávajú žiadne iné prejavy Boha a neveria v reinkarnáciu. Drúzi aj moslimovia veria, že ich zakladatelia a ich písma majú prednosť pred pravdou Biblie. Zdá sa, že skutočnosť, že ich „pravda“ je v rozpore so základným posolstvom Nového zákona, ich netrápi.
Záleží na pravde?
Druzovia sú pozoruhodní tým, že sa držia svojej tradície už takmer tisíc rokov, napriek vojnám a prenasledovaniu. Duch stojací za al-Hakimom by mal byť veľmi hrdý. Ak považujete vernosť za vždy dobrú cnosť, potom sú drúzi, alaviti vo svete islamu, thugovia a khondovia vo svete hinduizmu a ľudia, ktorí zahynuli v Jim Jonesovom Ľudovom chráme vo svete kresťanstva, všetci najctnostnejšími ľuďmi.
Nie, nesprávne nasmerovaná lojalita nie je cnosťou. Nesprávne nasmerovaná lojalita je v skutočnosti nelojalitou a zradou voči tomu, komu by vaša lojalita mala patriť.
Biblické verše týkajúce sa drúzov
„Ja, Hospodin, sa nemení.“ (Malachiáš 3:6a, Bereanská Biblia)
„Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky.“ (List Židom 13:8, Berean Bible)
„Obávam sa však, že tak, ako bola Eva oklamaná hadovou lstivosťou, aj vaše mysle môžu byť zvádzané z vašej jednoduchej a čistej oddanosti Kristovi. Lebo ak niekto príde a hlása iného Ježiša, ako je ten, ktorého sme hlásali, alebo ak prijmete iného ducha, ako je ten, ktorého ste prijali, alebo iné evanjelium, ako je to, ktoré ste prijali, veľmi ľahko to znášate.“ (2. Korinťanom 11:3–4, Berean Bible)
„Som ohromený, ako rýchlo sa odvracate od toho, kto vás povolal milosťou Kristovou, a obracáte sa k inému evanjeliu – ktoré ani nie je evanjeliom. Zrejme vás niektorí ľudia znepokojujú a snažia sa skresliť Kristovo evanjelium. Ale aj keby sme my alebo anjel z neba kázali evanjelium, ktoré by bolo v rozpore s tým, čo sme vám kázali, nech je prekliaty! Ako sme už povedali, tak aj teraz znova hovorím: Ak vám niekto káže evanjelium, ktoré je v rozpore s tým, ktoré ste prijali, nech je prekliaty!“ (Galaťanom 1:6–9, Berean Bible)
Druzovia v Severnej Amerike majú anglickú stránku na adrese www.Druze.com.
Referencie
Encyclopaedia Britannica. (1958) zväzok 7.
Encyclopaedia Britannica (1972), zväzok 7, s. 711.
Encyklopédia islamu obsahuje množstvo článkov týkajúcich sa drúzov. Existuje však viacero vydaní Encyklopédie islamu, všetky vydané vydavateľstvom E.J. Brill.
Prvá Encyklopédia islamu
Encyklopédia islamu, redaktori B. Lewis, Ch. Pellat a J. Schacht. (1965)
Encyklopédia islamu, nové vydanie. (1995)
Douglass, J.D. (hlavný redaktor) Encyklopédia náboženských vedomostí, 2. vydanie. Baker Book House. 1991.
Crim, Keith, Roger A. Bullard a Larry D. Shinn (redaktori) Večný slovník svetových náboženstiev. Harper & Row. 1981. (830 strán)
http://ismaili.net/~heritage/mirrors/236_druz/win19b.html
autor: Steven M. Morrison, PhD.