Sláva (Alláhovi), ktorý vzal svojho služobníka na nočnú cestu zo Svätej mešity do najvzdialenejšej mešity, ktorej okolie sme požehnali, aby sme mu ukázali niektoré z našich znamení: lebo On je Ten, ktorý počuje a vidí (všetko).
Tak začína súra 17, nazývaná Nočná cesta, v preklade Abdullaha Yusufa 'Aliho. Mnohí moslimovia sú si v rôznej miere vedomí tejto údajnej udalosti, nazývanej aj mi’raj. Moslimovia dokonca uvádzajú súru 17:1 ako dôkaz zázračnej pravdivosti Koránu. Možno však nezohľadnili, že problémy a rozpory, ktoré z toho vyplývajú, sú vyvrátením pravdivosti Koránu.
Je dôležité pochopiť, čo učí vaše náboženstvo, či už ste kresťan, žid alebo moslim. Všetci by sme mali byť schopní s radosťou a ľahkosťou brániť svoje náboženstvo. Keď uvažujete o učení o nočnej ceste, musíte preskúmať relevantné fakty a určiť, čo si myslíte, že sa skutočne stalo.
Ak Mohamed vo svojej dobe nadprirodzeným spôsobom navštívil mešitu v Jeruzaleme, existovala na Chrámovej hore v Jeruzaleme skutočne moslimská mešita ešte za Mohamedovho života? Bola na Chrámovej hore vôbec nejaká kresťanská cirkev alebo židovská synagóga? Alebo bola oblasť Chrámovej hory počas perzskej okupácie Jeruzalema využívaná ako smetisko, ako uvádza Encyklopédia Britannica a moslimský historik al-Tabari?
Tvrdenie moslimov, že Jeruzalem bol mestom najvzdialenejšej mešity
Než sa pozrieme na niektoré nezvyčajné moslimské interpretácie, stručne si všimnime štandardnú moslimskú interpretáciu. Abdullah Yusuf 'Ali vo svojom úvode k súre 17 uvádza: „Táto súra [17] sa začína nočnou cestou Svätého proroka [Mohameda]: za jednu noc bol prenesený zo svätej mešity (v Mekke) do Najvzdialenejšej mešity (v Jeruzaleme) a boli mu ukázané niektoré zo znamení Alaha. Väčšina komentátorov chápe túto nočnú cestu doslovne. Hadísová literatúra poskytuje podrobnosti o tejto ceste a jej štúdium pomáha objasniť jej význam. Svätý Prorok bol najprv prenesený do miesta skorších zjavení v Jeruzaleme a potom prešiel cez sedem nebies až k Vznešenému trónu.“
Poznámka pod čiarou č. 2168 od Yusufa 'Aliho: „Najvzdialenejšia mešita sa musí vzťahovať na miesto, kde stál Šalamúnov chrám v Jeruzaleme na vrchu Moriah, na ktorom alebo v jeho blízkosti stojí Skalný dóm, nazývaný tiež mešita Hadhrat 'Umar. Túto mešitu a mešitu známu ako Najvzdialenejšia mešita (Masjid-ul-Aqsa) dal postaviť emir 'Abd-ul-Malik v roku 68 hidžry. … a cisár Titus ich v roku 70 n. l. úplne zrovnal so zemou.“
Preklad Farooq-i-Azama Malika z súry 17:1. „Nech je sláva Tomu, ktorý jednej noci vzal Svojho oddaného (Mohameda) z mešity al-Haram (v Mekke) do mešity al-Aqsa (v Jeruzaleme), ktorej okolie sme požehnali, aby sme mu ukázali niektoré z Našich znamení; veru On je Ten, Kto všetko počuje a všetko vidí.“
V anglických prekladoch hadíthov sa často uvádza „Jeruzalem“, hoci v arabčine je to al-Aqsa, čo znamená „najvzdialenejšia mešita“.
Opýtajme sa kalifa Umara
Vyriešme to raz a navždy tým, že sa opýtame, čo urobil 'Umar. 'Umar, spoločník Mohameda a vodca všetkých moslimov po smrti kalifa Abu Bakra, vedel, že v súre 17 sa myslí Jeruzalem, pretože v roku 638 n. l. 'Umar prečítal začiatok súry 17 hneď po tom, ako vstúpil do Jeruzalema2 .
Ospravedlňujem sa, že sa k tejto téme vraciam, ale väčšina moslimov sa zhoduje na tom, že Mohamed v súre 17 išiel do najvzdialenejšej mešity v Jeruzaleme.
Časová os mešity
Základným problémom je, že nočná cesta predstavuje anachronizmus. Ten je definovaný ako: „Zobrazenie niekoho ako existujúceho alebo niečoho ako sa dejúceho v inom ako chronologickom, správnom alebo historickom poradí.“ Ak by ste napríklad čítali faktografický historický popis bitky z 13. storočia a súčasťou príbehu by boli prúdové lietadlá, okamžite by ste si uvedomili, že niečo nie je v poriadku! Takýto anachronizmus by také dielo okamžite označil za podvodné.
S touto myšlienkou na pamäti sa pozrime konkrétne na nočnú cestu. Mohamed podnikol svoju nočnú cestu niekedy medzi rokmi 617 a 624 n. l.(3) Podľa Koránu Mohamed v tom čase navštívil najvzdialenejšiu mešitu (al-Aqsa). V Jeruzaleme však v tom čase žiadna mešita neexistovala.
Skalný dóm dal postaviť kalif Abd al-Mâlik na konci 7. storočia, pôvodnú mešitu al-Aqsa postavil Umar krátko po roku 637 n. l. (Abdel Malik však mešitu al-Aqsa prestaval.) Kam teda Mohamed išiel? Pozrime sa na to podrobnejšie.
Nech je oslávený Ten, ktorý v noci preniesol Svojho služobníka [Mohameda] z mešity al-Haram [Mekka] do mešity al-Aqsa [Jeruzalem?]
Kde teda vlastne leží táto mešita al-Aqsa? Dôležitejšou otázkou je, kde sa nachádzala mešita al-Aqsa v roku 624? Na túto otázku musí moslim odpovedať. Mohol to byť Jeruzalem? Dôkazy jasne naznačujú, že nie. Je to preto, lebo v tom čase v Jeruzaleme nebola žiadna mešita, Jeruzalem nie je spomenutý v Koráne a nočná cesta nie je spomenutá ani v neskorších mešitách postavených v Jeruzaleme!
V čase nočnej cesty nebola v Jeruzaleme žiadna mešita
Na jar roku 638 prišiel kalif 'Umar do Jeruzalema na žiadosť Sophroniusa, vtedajšieho patriarchu. Konkrétne prišiel 'Umar preto, lebo Sophronius bol po dlhom obliehaní pripravený vzdať Jeruzalem. Sophronius sa však chcel vzdať iba samotnému kalifovi 'Umarovi z rodu .4 Nezabúdajte, že táto udalosť sa odohrala najmenej štrnásť rokov po nočnej ceste a šesť rokov po Mohamedovej smrti.
Miesto, kde stojí mešita v Jeruzaleme, je miesto, kde stál židovský chrám. V tom čase to bola hromada odpadu. 'Umar povedal ľuďom, aby nasledovali jeho príklad a odstránili ten odpad. al-Tabari, zväzok 12, s. 195–196
Jeden moslim teraz tvrdil, že si myslí, že v Jeruzaleme existovala mešita už za Mohamedovho života. Keď sa ho pýtali ďalej, myslel si, že mešita al-Aqsa (nie Skalný dóm) bola mešitou z čias pred Ježišom, ktorá tam len tak stála, celá zatvorená. Nie je to však žiadna teória, bolo to len zbožné želanie, pretože
a) neexistujú žiadne historické dôkazy, ktoré by to potvrdzovali
b) existujú moslimské historické dôkazy, ktoré tomu protirečia, a
c) toto by aj tak nevyriešilo problém moslimov, keďže rímsky cisár Titus Jeruzalem v roku 70 n. l. aj tak úplne zničil.
Mešita al-Aqsa v Jeruzaleme bola postavená 40 rokov po mešite v Mekke podľa Ibn-i-Majaha, zväzok 1, kniha 4, kapitola 7, č. 753, s. 414
Keď bol 'Umar eskortovaný do mesta, požiadal, aby ho zaviedli na Chrámovú horu (kde bola neskôr postavená Skalná mešita). Bol znechutený zchátralým stavom tejto oblasti. Keď nastal čas modlitby, odmietol sa modliť v akejkoľvek z kresťanských pamiatok, ale radšej sa modlil na schodoch Cardo Maximus, neďalekej ulice.5 Prečo sa 'Umar nemodlil v mešite? Odpoveďou je, že tam ešte žiadna mešita nebola!
Hadíthy a Nočná cesta
„…Alláhov posol skutočne videl na vlastné oči túto víziu … v noci svojej Nočnej cesty do Jeruzalema (a potom do neba). Prekliaty strom, o ktorom sa spomína v Koráne, je strom Az-Zaqqun.“ Buchárí, zväzok 8, kniha 78, kapitola 9, č. 610, s. 398
Jabír bin 'Abdulláh vyrozprával, že počul Alláhovho posla povedať: „Keď mi ľudia z kmeňa Kurajš neuverili (t. j. príbeh o mojej Nočnej ceste), postavil som sa v Al-Hijre a Alláh mi pred očami zjavil Jeruzalem, a ja som im ho začal opisovať, zatiaľ čo som sa naň pozeral.“ Bukhárí, zväzok 5, kniha 58, kapitola 111, č. 226, s. 142
Inými slovami, ľudia z Mekky neverili Mohamedovi, a tak im Mohamed opísal Jeruzalem. Nie je tam uvedené, že by sa potvrdilo, že Mohamed mal pravdu, ani že by mu Mekkania potom uverili. V skutočnosti sa všetky bitky medzi Mekkanmi a moslimami odohrali až po tomto udalosti.
Citovanie hadíthu bez nezávislého overenia teda veľa neznamená, ak tento „dôkaz“ pre Mekkanov Mekkanov nepresvedčil.
Počas Nočnej cesty: Keď som [Mohamed] od neho (t. j. od Mojžiša) odišiel, on plakal. Niekto sa ho spýtal: „Prečo plačeš?“ Mojžiš odpovedal: „Plačem, lebo po mne bol poslaný (ako prorok) mladý muž, ktorého nasledovníci vstúpia do raja v väčšom počte ako moji nasledovníci.“ Bukhárí, zväzok 5, kniha 58, kapitola 41, č. 227, s. 146
Spomenutie Bait al-Maqdis v Nočnej ceste. Sunan Nasa’i, zväzok 1, kniha 5, kap. 276, č. 453, s. 329
„Umm Salamah povedala, že počula Posla Alláha (nech je s ním mier) povedať: Ak si niekto oblečie ihram na hadž alebo 'Umrah z mešity Al-Aksá do Posvätnej mešity, budú mu odpustené jeho predchádzajúce aj neskoršie hriechy, alebo mu bude zaručený raj. Rozprávač 'Abd Allah nebol si istý, ktoré z týchto slov vlastne povedal...“ Abu Dawud, zväzok 2, kniha 4, kapitola 576, č. 1737, s. 457
Mešita al-Aqsa v Jeruzaleme bola postavená 40 rokov po mešite v Mekke. Ibn-i-Majah, zväzok 1, kniha 4, kapitola 7, č. 753, s. 414
Vidíme teda, že nielen umiestnenie Mohamedovej nočnej cesty do Jeruzalema je omylom, ale aj sprievodné hadíthy ukazujú, že moslimovia túto nočnú cestu prijali ako fakt. Nasledujú niektoré teórie o nočnej ceste a kresťanské reakcie na ne.
Súra 17 Teórie a reakcie
Teória 1: Na Chrámovej hore stála mešita?
Mešita v Jeruzaleme stála na tomto mieste už pred príchodom Mohameda. Možno tam jednoducho stála od staroveku, zabednená, a zostala v Jeruzaleme až do čias Mohameda.
Aj v brožúre v indonézštine sa uvádza, že sa to odohralo na Chrámovej hore. Brožúra s názvom ISRA & MI’RAJ NABI MUHAMMAD SAW od autora Al.Khoiroot (Kakarta), vydaná dňa 20. rabí’ al-akhir 1427 H / 19. mája 2006, uvádza, že rovnako ako Boh dokáže konať zázraky (napríklad Mojžiš prechádzajúci cez more), aj moslimovia ako veriaci ľudia musia veriť, že sa táto udalosť skutočne stala, a cituje súru 17:1. Na strane 2 sa tvrdí, že Mohamed správne opísal podobu „Masjidil Al Aqsho“. Ide o mešitu al-Aqsa, nie o Jeruzalem ani o niečo iné. Na strane 3 sa však uvádza, že mešita al-Aqsa [z neskorších čias] vtedy ešte neexistovala; bola to len záhrada s mešitou Dauda a Sulaimana (Dávida a Šalamúna).
Odpoveď 1: Vieme, že to nie je pravda, pretože miesto Al-Aksá sa nachádza na Chrámovej hore a históriu Chrámovej hory dobre poznáme. Skládka odpadu nie je záhrada a na skládke odpadu nestála žiadna stavba mešity, chrámu ani iného miesta uctievania.
1a) – Rímsky cisár Titus v roku 70 n. l. zrovnal so zemou židovský chrám na Chrámovej hore. Dávid a Šalamún sa v roku 70 n. l., po Kristovi, nevrátili na zem, aby postavili mešitu v troskách inej budovy uprostred smetiska. Aj Yusuf 'Ali priznáva, že Titus v roku 70 n. l. úplne zrovnal budovu na Chrámovej hore so zemou.
V poznámke pod čiarou č. 2168 Yusuf 'Ali uvádza: „Najvzdialenejšia mešita sa musí vzťahovať na miesto Šalamúnovho chrámu v Jeruzaleme na vrchu Moriah, na ktorom alebo v jeho blízkosti stojí Skalný dóm, nazývaný tiež mešita Hadhrat 'Umar. Túto mešitu a mešitu známu ako Najvzdialenejšia mešita (Masjid-ul-Aqsa) dokončil emir 'Abd-ul-Malik v roku 68 hidžry [687/688 n. l.]. … a cisár Titus ich v roku 70 n. l. úplne zrovnal so zemou.“
1b) Navyše, v roku 132 n. l. „Po Bar Kochbovom povstaní v roku 132 n. l., „Po porážke Židov bol Jeruzalem zničený ešte dôkladnejšie ako za čias Tita. Miesto bolo rozorané a na troskách bolo vybudované nové mesto Aelia Capitolina, nazvané na počesť (Aelia) Hadriána. … Chrámy boli zasvätené Bacchusovi, Venuši a Serapisovi a nad bývalou svätyňou bola postavená svätyňa Jupitera Capitolina.“ Encyclopaedia Britannica (1956), zväzok 13, s. 8.
1c) Kalif 'Umar postavil prvú mešitu al-Aqsa v roku 637/638 n. l. 'Umar povedal ľuďom, aby nasledovali jeho príklad a pred výstavbou mešity odstránili trosky (al-Tabari, zväzok 12, s. 195–196).
Teória 2. Kostol alebo synagóga na Chrámovej hore?
Na tomto mieste v Jeruzaleme stál kostol alebo synagóga. Muhammad Asad vo svojom komentári The Message of the Qur’an (http://bismikaallahuma.org/Quran/Commentary/israa.htm) uvádza, že podľa väčšiny spoločníkov proroka sa Mohamed fyzicky vydal k Šalamúnovmu chrámu, hoci spomína aj názor menšiny.
Odpoveď 2: Vieme, že to nie je pravda, pretože na tom mieste bola skládka odpadu a Umar nezničil žiadne kostoly ani židovské modlitebné miesta.
2a) – Na tomto mieste sa nachádzala skládka odpadu už pred Mohamedovou dobou až do roku 638 n. l., keď ju videl 'Umar. (Nikto netvrdí, že by Mohamed zamieňal mešitu so skládkou odpadu.)
2b) – Keď 'Umar vstúpil do Jeruzalema, sľúbil, že nezborí žiadne kresťanské pamiatky.6
Keď 'Umar prevzal kontrolu nad Jeruzalemom, sľúbil, že nezničí žiadne kostoly ani kríže v Jeruzaleme. al-Tabari, zväzok 12, s. 191. Na mieste mešity teda nebol žiadny kostol.
2c) – 'Umar postavil drevenú mešitu s názvom al-Aqsa v rokoch 637/638 n. l.
Záver: Ako mohol 'Umar postaviť mešitu v al-Aqsa bez toho, aby zbúral kresťanské alebo židovské modlitebné miesta?
Miesto, kde stojí mešita v Jeruzaleme, je miesto, kde stál židovský chrám. V tom čase to bola hromada odpadu. 'Umar povedal ľuďom, aby nasledovali jeho príklad a odstránili odpad. al-Tabari, zväzok 12, s. 195–196
'Umar prečítal začiatok súry 17 hneď po tom, ako vstúpil do Jeruzalema.
'Umar povedal, že nemajú uctievať [Kupolu] Skaly, ale bolo im nariadené uctievať Ka’bu (al-Tabari, zväzok 12, s. 195)
Teória 3. Iné miesto v Jeruzaleme?
Mohamed sa vybral na iné miesto v Jeruzaleme. Mohamed odišiel do Jeruzalema, ale na iné miesto ako na Chrámovú horu. (Je to možné, ale zatiaľ som nepočul, že by túto teóriu predniesol nejaký moslim.)
Odpoveď 3: Súra 17 nehovorí len o Jeruzaleme, ale konkrétne o al-Aksá. Takmer všetci moslimovia, počnúc kalifom 'Umarom, pripúšťajú, že sa nachádza na Chrámovej hore.
Aby som citoval prekladateľa Koránu Yusufa 'Aliho v poznámke pod čiarou č. 2168: „Najvzdialenejšia mešita sa musí vzťahovať na miesto Šalamúnovho chrámu v Jeruzaleme na vrchu Moriah, na ktorom alebo v jeho blízkosti stojí Skalný dóm, nazývaný tiež mešita Hadhrat 'Umara. Táto mešita a mešita známa ako Najvzdialenejšia mešita (Masjid-ul-Aqsa) …“
Teória 4: Iné mesto?
Miesto, kde stála mešita pred Mohamedom, bolo iné mesto, nie Jeruzalem. V súre 17:1 nie je spomenuté mesto Jeruzalem, ale len najvzdialenejšia mešita. Tu je, čo o tom povedal jeden moslim.
Pozrime sa teraz na skutočné znenie Koránu. Pôvodný názov Jeruzalema v islame bol Bayt Al-Maqdis, „Dom chrámu“, tak prečo Korán tento termín nepoužíva? Alternatívne sa Jeruzalem v tej dobe označoval ako „Ilya“7 alebo „Aelia“. Opäť, prečo Korán výslovne nepoužíva ani tento termín? Prečo tá tajomnosť pri používaní termínu masjid al-Aqsa? Možno je odpoveďou to, že najvzdialenejším miestom uctievania v tej dobe bola malá dedina Al-Jiranah, vzdialená osem míľ od Mekky.8 Neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že Jeruzalem je najvzdialenejšou mešitou, zatiaľ čo existujú dôkazy, ktoré poukazujú na Al-Jiranah. Najpozoruhodnejším dôkazom je anachronický charakter uvádzania Jeruzalema, keďže v čase nočnej cesty existovala mešita v Al-Jiranah.
Zdalo by sa logické, že keby Abd al-Mâlik postavil Skalný dóm, zahrnul by verš 17:1 medzi vyryté verše. Namiesto toho sa všetky vyryté verše zameriavajú na vyvrátenie Ježiša ako božského vtelenia Boha. Zdalo by sa logické, že úvodná súra o Nočnej ceste by sa objavila niekde v Skalnom dóme. To by samozrejme predpokladalo, že podľa tradície o nočnej ceste bola už v tom čase Abrahámova skala v Jeruzaleme považovaná za miesto, z ktorého Mohamed vystúpil. Z nejakého dôvodu sa však príslušný verš z Koránu neobjavil nikde v Skalnom dómu. Opäť sme nútení sa pýtať, prečo. Táto posledná skutočnosť sama o sebe nepredstavuje definitívny dôkaz, je však ďalším podporným dôkazom, ktorý smeruje preč od Jeruzalema.
Na záver teda vidíme nasledovné. V Jeruzaleme nebola žiadna mešita najmenej šesť rokov po Mohamedovej smrti. Korán v skutočnosti nehovorí, že Mohamed išiel do Jeruzalema, hoci keby to bola pravda, mohlo to byť jasne uvedené. Islamské pamiatky v Jeruzaleme sa ani len nezmieňujú o nočnej ceste. Čomu máme veriť?
Odpoveď 4: Ak by to bola pravda, potom by asi niekto mal povedať brigáde mučeníkov al-Aksá a iným islamským teroristickým skupinám, aby na Jeruzalem zabudli. Po všetkých tých storočiach sa ukázalo, že najvzdialenejšia mešita ani nočná cesta tam predsa len neboli! Bol by sa moslimský autor tohto názoru ochotný im to povedať?
Pri pohľade na podrobnosti tejto teórie je potrebné zvážiť päť bodov.
a) Hoci Korán nespomína Bait-ul-Maqdis, hadíthy to uvádzajú.
b) Nebol to Abd al-Malik, kto tam ako prvý postavil mešitu, ale 'Umar v roku 637/638 n. l.
c) 'Umar povedal, že ide o Jeruzalem, pričom citoval súru 17:1, keď vstúpil do Jeruzalema
d) Samotný Mohamed v hadíse z Bukhárí uviedol, že ide o Jeruzalem.
e) Prevládajúci názor medzi moslimami hovorí, že je to Jeruzalem
f) Existujú tri posvätné moslimské mestá, nie štyri.
4a) Hadíthy skutočne používajú termín Bait-ul-Maqdis (Jeruzalem) pri opise Nočnej cesty v Buchárí, zväzok 5, kniha 58, kapitola 40, č. 228, s. 148–149.
4b) Pôvodnú mešitu v Jeruzaleme nepostavil Abd al-Malik, ale kalif 'Umar pred ním. Kým Abd al-Malik postavil Skalný dóm v rokoch 687/688 n. l., 'Umar postavil mešitu al-Aqsa po tom, čo v roku 638 n. l. prevzal kontrolu nad Jeruzalemom. Pozri al-Tabari, zväzok 12, s. 195–196
4c) 'Umar, blízky spoločník Mohameda a druhý kalif v islame po Mohamedovej smrti, mal na to najlepšie predpoklady. 'Umar recitoval súru 17:1, keď prišiel do Jeruzalema tesne pred výstavbou mešity.
4d) Samotný Mohamed povedal, že to bol Jeruzalem. „Jabír bin 'Abdulláh vyrozprával, že počul Alláhovho posla hovoriť: ‚Keď mi ľudia z kmeňa Kurajš neuverili (t. j. príbeh o mojej Nočnej ceste), postavil som sa v Al-Hijre a Alláh mi pred očami zjavil Jeruzalem, a ja som im ho začal opisovať, zatiaľ čo som sa naň pozeral.'“ Bukhari, zväzok 5, kniha 58, kapitola 40, č. 226, s. 142. Mekkanci teda Mohamedovi neverili a Mohamed tvrdil, že Alah vykonal druhý zázrak a ukázal mu Jeruzalem, aby ho mohol opísať. Kým Mekkanci, ktorí neskôr proti Mohamedovi bojovali, boli zrejme nepresvedčení, Mohamed sa snažil dokázať, že to naozaj bol Jeruzalem.
„Vyrozprával Ibn 'Abbas: Pokiaľ ide o Alahovo vyhlásenie… Pohľady, ktoré boli Alahovmu posolovi ukázané počas Nočnej cesty, keď bol prenesený do Bait-ul-Maqdis (t. j. Jeruzalema), boli skutočné pohľady (nie sny). A prekliaty strom (spomenutý) v Koráne je strom Zaqqum (sám o sebe).“ Bukhari, zväzok 5, kniha 58, kap. 40, č. 228, s. 148–149
4e) Pokiaľ ide o modernejší moslimský názor, prekladateľ Koránu Yusuf 'Ali vo svojej poznámke pod čiarou č. 2168 uvádza: „Najvzdialenejšia mešita sa musí vzťahovať na miesto Šalamúnovho chrámu v Jeruzaleme na vrchu Moriah, na ktorom alebo v jeho blízkosti stojí Skalný dóm, nazývaný tiež mešita Hadhrat 'Umar. Túto mešitu a mešitu známu ako Najvzdialenejšia mešita (Masjid-ul-Aqsa) dal postaviť emir 'Abd-ul-Malik v roku 68 podľa hidžry [687/688 n. l.] … a cisár Titus ich v roku 70 n. l. úplne zrovnal so zemou.“
Súra 17 sa nazýva aj „Nočná cesta“, aj „Synovia Izraela“ (pozri poznámku pod čiarou č. 722 od Yusufa 'Aliho a al-Tabari, zväzok 12, s. 194). Prečo by ju moslimovia nazývali „Synovia Izraela“, keby to nemalo nič spoločné s Izraelom?
4f) Moslim môže podniknúť púť len do troch mešít: do Mekky, Mediny a Jeruzalema. Abu Dawud, zväzok 2, kniha 4, kap. 664, č. 2028, s. 540. Ak sa moslimovia po celé stáročia mýlili v tom, že al-Aqsa sa nachádza v Jeruzaleme, kde je potom toto štvrté posvätné moslimské mesto, o ktorom všetci moslimovia, vtedy aj dnes, nevedia?
Teória 5: Celý svet je mešita?
Súra 13:15 a 16:49 hovoria, že všetky bytosti na nebesiach a na zemi sa klaňajú Alahovi, a preto mnohí moslimovia tieto verše interpretujú tak, že celá zem je Alahovou mešitou. Takže kamkoľvek Mohamed išiel, v istom zmysle bol vždy v mešite.
Odpoveď 5: To by znamenalo, že „nočná cesta“ v Koráne je bezvýznamná a zavádzajúca
1) Ak Mohamed nikdy neopustil mešitu (na zemi), potom nikam necestoval.
2) Ak Mohamed cestoval zo svätej mešity [v Medine] do najvzdialenejšej mešity, potom v skutočnosti opustil priestor mešity a musel sa vydať na iné miesto, kde sa nachádzala ďalšia mešita.
3) Ak je celá zem tou najvzdialenejšou mešitou, potom boli 'Umar, všetci Mohamedovi raní spoločníci a dnešní moslimovia nesprávne vedení; pretože sa naučili, že najvzdialenejšia mešita bola v Jeruzaleme.
Ak to nielen tvrdíte, ale úprimne veríte, že najvzdialenejšia mešita nebola v Jeruzaleme, potom vám blahoželám! Práve ste vyriešili problém mieru na Blízkom východe. Prosím, choďte na Blízky východ a vysvetlite všetkým militantným moslimom tam, že to, čo ich učili celé storočia, je nesprávne, a že najvzdialenejšia mešita predsa len nie je v Jeruzaleme. Nemusia mať k Jeruzalemu väčšiu úctu ako k Damasku či Aténam ako k najvzdialenejšej mešite.
Teória č. 6: Mešita v Jeruzaleme bola miestom, nie budovou, kde sa ľudia modlili k Bohu?
Mešita je akékoľvek miesto na zemi, kde moslimovia vykonávali modlitby, a moslimovia považujú Abraháma, Dávida, Ježiša atď. za moslimov. Takže aj keď sa v tej dobe používalo ako smetisko, Mohamed šiel na miesto, kde kedysi stál židovský chrám.
Odpoveď 6: Buchárí, zväzok 5, kniha 58, kapitola 40, č. 226, s. 142, dokazuje, že toto tvrdenie je nesprávne. Píše sa tam:
Jabír bin 'Abdulláh vyrozprával, že počul Alláhovho posla povedať: „Keď mi ľudia z kmeňa Kurajš neuverili (t. j. príbeh o mojej Nočnej ceste), postavil som sa v Al-Hijre a Alláh mi pred očami ukázal Jeruzalem, a ja som im ho začal opisovať, zatiaľ čo som sa naň pozeral.“
Mimochodom, možno niektorí mekkskí obchodníci cestovali do Jeruzalema. Nikde sa nezaznamenáva, že by Mohamed presvedčil nejakých pohanských Mekkanov.
Pokiaľ si niekto nemyslí, že sa Mohamed snažil na Mekkanov zapôsobiť opisom smetiska, znamená to, že Mohamed opisoval iné alebo neexistujúce miesto.
Teraz mi jeden moslim poukázal na to, že keďže Mohamedova nadprirodzená cesta prebiehala v noci, nemohol vidieť všetok ten odpad. Mohamed by však cítil zápach skládky odpadu z celého mesta a videl by, že tam nebola žiadna budova. Ak niekto ide na skládku odpadu a nič necíti, nič nevidí a do ničoho nešliapne, potom pochybujem, či tam vôbec skutočne bol.
Hľadanie únikového východu
Pri snahe vysvetliť rozpor v súvislosti s mi’rajom (nočnou cestou) sú nasledujúce vysvetlenia čoraz zúfalejšie. Spravodlivo treba spomenúť, že tieto tri vysvetlenia nie sú pre mnohých moslimov prijateľné.
Teória 7. Bola to len vízia; Mohamed nikam nešiel
Mi’raj bol len videnie. Buď si Mohamed myslel, že niekam išiel, ale mýlil sa. Alebo Mohamed naozaj vedel, že nikam nešiel, ale svojich nasledovníkov presvedčil, aby verili opak.
N.J. Dawood v poznámke pod čiarou č. 2 k súre 17 uvádza: „O Jeruzaleme. … Niektorí moslimskí komentátori podávajú doslovný výklad tohto úryvku; iní ho považujú za víziu.“
Prevažná väčšina moslimov trvá na tom, že mi’raj (nočná cesta) bola fyzickou udalosťou, niektorí moslimovia však tvrdia, že Mohamed v skutočnosti na tieto miesta necestoval, ale mal len víziu, že sa tam dostal. Ak je to pravda, znamená to, že nočná cesta sa v skutočnosti neodohrala.
Odpoveď 7: Predstavte si, že by dnes nejaký kresťan povedal, že navštívil kostol v Medine. Ako by ste vedeli, že to nie je pravda? Aj keby ste toho kresťana nesledovali, vedeli by ste, že to nie je pravda, pretože v Medine žiadny kostol nie je. Ak by ten kresťan povedal, že mešita je kostol, povedali by ste, že to nie je pravdivá informácia. Ak by ten kresťan povedal, že to bolo len symbolické, bolo by to nepravdivé, keby ľudia tvrdili, že to bol skutočný zázrak. Podobne, keby moslim tvrdil, že navštívil mešitu, kde žiadna neexistuje, bolo by to to isté.
Keď moslim hovorí toto o Mohamedovi, má to dva dôsledky. Po prvé, Korán výslovne hovorí, že bol „prenesený“ alebo „odvedený“, v závislosti od prekladu. Niektorí moslimovia uvádzajú tento zázrak ako dôkaz pravosti Koránu. Ak Mohamed navštívil Al- Jeruzalem iba „vo svojich snoch“ a tento dôkaz pravosti Koránu existuje len v jeho predstavivosti, potom by aj iné veci, ktoré boli prezentované ako vonkajšie udalosti (napríklad Gabrielove zjavenia), mohli byť tiež výplodom jeho predstavivosti.
Prví moslimovia boli vedení k presvedčeniu, že to bolo skutočné. Muwatta’ Malik 51.4.10 uvádza, že počas Nočnej cesty zlý džin hľadal Mohameda s ohnivou pochodňou. Džibríl [Gabriel] ho naučil špeciálne slová, ktoré mal povedať, aby uhasil pochodeň zlého džina.
Sunitská šaría tvrdí, že to bolo skutočné. „Vyrozprával Ibn 'Abbas: Pokiaľ ide o vyhlásenie Alaha… Zjavenia, ktoré boli ukázané Alahovmu posolovi počas Nočnej cesty, keď bol odvedený do Bait-ul-Maqdis (t. j. Jeruzalema), boli skutočné zjavenia (nie sny). A prekliaty strom (spomenutý) v Koráne je strom Zaqqum (sám o sebe).“ Bukhari, zväzok 5, kniha 58, kap. 40, č. 228, s. 148–149
Ak však moslim tvrdí, že Buchari (najvyššia autorita v šaríi po Koráne) sa tu mýlil, že Mohamed v skutočnosti na tieto miesta necestoval, ale mal len víziu, že sa na ne vybral, potom sa nočná cesta neuskutočnila. Súra 17:1 viedla milióny moslimov k tomu, aby uverili nepravde, t. j. lži, o Mohamedovi a Alahovi.
Teória 8. Cestoval Mohamed v čase?
Cestovanie v čase je vysvetlením tohto anachronizmu
Odpoveď 8: Ak by táto novátorská interpretácia bola pravdivá, ak by Mohamed skutočne mohol cestovať v čase, otvorilo by to širokú škálu nezodpovedateľných otázok. Do akej časovej éry bol prenesený? Prečo nebol prenesený do Dňa súdu? Prečo nebol prenesený, aby sa stretol s inými prorokmi, kým boli nažive? Ak skutočne zastávate túto teóriu cestovania v čase, mali by ste mať záujem o preskúmanie logických otázok, ktoré takáto teória vyvoláva.
Nielen to, ale aj súra 17:1 predstavuje mi’raj (nočnú cestu) ako skutočnú udalosť v rámci času. Ak bol mi’raj udalosťou cestovania v čase, Alah zaviedol nielen prvých moslimov, ale takmer každého moslima v priebehu vekov, aby si mysleli, že išlo o skutočnú udalosť.
To by však zvláštnym spôsobom korešpondovalo s moslimskou teológiou. Moslimovia veria, že to nebol skutočne Ježiš, kto zomrel na kríži; Alah len spôsobil, že niekto iný vyzeral ako Ježiš. Alah však nepovažoval za vhodné povedať žiadnym autorom Biblie ani žiadnym raným kresťanom o viere v „veľkú moslimskú výmenu“. Znovu sa musíme opýtať, prečo je to tak. Prečo by Alah použil takú taktiku, ako je cestovanie v čase pre Mohameda, a nevysvetlil to, a pritom nezjavil kresťanom, že išlo o napodobnenie Ježiša! Ak Alah skutočne použil cestovanie v čase bez toho, aby to komukoľvek povedal, a potom v súre 17 navodil dojem, že to neurobil, potom je súra 8:30 určite pravdivá: „Alah je najväčší z podvodníkov/intrigánov“.
Teória 9. Neoprávnená zmena v Koráne?
Neoprávnený dodatok ku Koránu všetko vysvetľuje. Mohamed sa nemýlil a Mohamed neklamal; toto nebola súčasť Koránu, ktorý Mohamed zjavil, ale bolo to pridané neskorším falšovateľom.
Odpoveď 9: Väčšina sunnitských moslimov by tento argument nepoužila, ale niektorí šiiti, sufisti a iní sa neboja povedať, že Uthmán a iní sunniti zmenili Korán. Ak však tento údajný zázrak bol v skutočnosti len zmenou, čo ďalšie v Koráne bolo zmenené? Mohli by sme porovnať rôzne rané verzie Koránu, ale kalif Uthman takmer všetky spálil, čím by sa zakryli stopy mnohých zmien. Máme síce zoznamy súr a častí súr, ktoré prežili a líšia sa, ale v súre 17 sa žiadne rozdiely neprejavujú.
Teória 10. Skutočné miesto mi’radžu nezáleží???
Zatiaľ čo niektorí moslimovia považujú súru 17:1 za dôkaz historickej spoľahlivosti Koránu, iní tvrdia, že miesto uvedené v súre 17:1, ktoré by malo poskytnúť tento dôkaz, nezáleží.
Odpoveď 10: Toto je posledná bašta nádeje pre moslima, ktorý si chce zachovať dôveru v Korán. Či Mohamed podnikol nočnú cestu a či táto nočná cesta viedla do Jeruzalema, má veľký význam, ak niekto overuje historickú pravdivosť Koránu! Moslimskí učitelia tvrdia, že Mohamed išiel do Jeruzalema, a uvádzajú to ako dôkaz pravosti Koránu. Ak si uvedomíte, že Mohamed nešiel do Jeruzalema, pretože tam v tom čase nebola žiadna mešita, a neexistuje žiadne iné racionálne vysvetlenie okrem „na tom nezáleží“, potom je vašou povinnosťou ako moslima zabrániť vašim vodcom, aby hlásali takéto rúhavé učenia.
Ešte raz: ak to pre moslima nezáleží, mal by povedať ostatným moslimom, aby prestali prezentovať tento zázrak ako dôkaz zázračnej pravdivosti Koránu.
Druhá nočná cesta
Zatiaľ čo túto nočnú cestu nikto iný nevidel – do mešity, kde vtedy žiadne mešity neexistovali – a bola oznámená ľuďom z kmeňa Kurajšovcov, ktorí neboli presvedčení. Ale čo tá druhá nočná cesta do Jeruzalema?
Tesne pred svojím zatknutím a utrpením sa Ježiš so svojimi učeníkmi vydal z Olivovej hory do Jeruzalema. Ježiš vedel, že ho Judáš zradí a že ho zatknú, takže sa mohol jednoducho stiahnuť na iné miesto. Nikto by... Ale Ježiš sa zámerne rozhodol zniesť to, čo zniesol, aby svojou smrťou na kríži a vzkriesením dosiahol víťazstvo nad smrťou a Satanom.
Čomu teda veríte? Veríte v Korán, ktorý učí, že Mohamed šiel do mešity, ktorá vtedy ešte neexistovala? Tieto problémy sa nedajú jednoducho zmiesť z cesty mávnutím ruky. Jediným logickým vysvetlením, ktoré môže byť pravdou, je, že Korán skutočne obsahuje protirečenia.
Moje želanie je, aby každý moslim starostlivo zvážil tieto otázky a premyslene zvážil nasledovanie Boha pravdy.
Mier s vami.
Poznámky pod čiarou
1. Súra 17 sa v anglických prekladoch Arberryho, Dawooda, Rodwella a Yusufa 'Aliho nazýva „Nočná cesta“. V arabskom preklade Yusufa 'Aliho, ako aj v prekladoch Pickthalla, Malika, Shakira a Sher Aliho sa nazýva „Deti Izraela / Izraeliti“. Podľa al-Tabariho, zväzok 12, s. 194, poznámka pod čiarou 722, sa nazýva oboma spôsobmi.
2. Podľa al-Tabariho, zväzok 12, s. 194, 'Umar prečítal súru 17 pri vstupe do Jeruzalema.
3. Tu je uvedený čas zjavovania súry 17 podľa rôznych zdrojov. Tieto zdroje sa zhodujú, s výnimkou toho, že Yusuf 'Ali uvádza ďalšie podrobnosti.
Šer Ali – pred hidžrou [Hegira]
Malik – v Mekke
M.M. Pickthall – Zjavená v Mekke
Yusuf 'Ali v úvode k súre 17 – „zvyčajne sa datuje na 27. noc mesiaca Rajab (hoci sa uvádzajú aj iné dátumy, napr. 17. deň mesiaca Rabi’ I) v roku pred hidžrou. Tým sa stanovuje dátum úvodného verša súry, hoci niektoré časti súry mohli vzniknúť o niečo skôr.“
4. (Thomas A. Idinopolus, „Jeruzalem požehnaný, Jeruzalem prekliaty“, (1991), s. 213–214)
5. (Karen Armstrong, „Jeruzalem“, (1996), s. 229)
6. Umar sľúbil, že nezničí žiadne kríže ani kostoly (al-Tabari, zväzok 12, s. 191)
7. Ilya bolo meno pre Jeruzalem podľa Buchariho, zväzok 1, kniha 1, kapitola 1, č. 6, s. 12.
8. Oleg Grabar, „Umayyadská Skalná mešita v Jeruzaleme“, Ars Orientalis, zväzok 3 (1959), s. 37.
Bibliografia prekladov Koránu
1. Arberry, Arthur J. The Koran Interpreted. Macmillian Publishing Co., Inc. 1955.
2. Dawood, N.J. Korán. Penguin Books. 1956–1999.
3. Malik, Farooq-i-Azam. Anglický preklad významu Al-Koránu: Vedenie pre ľudstvo. Inštitút islamského poznania. 1997
4. Pickthall, Mohammed Marmaduke. Význam slávneho Koránu. Dar al-Islamiyya (Kuvajt) (bez uvedenia dátumu)
5. Rodwell, J.M. Korán. Prvé vydanie. Ivy Books, vydalo Ballantine Books. 1993.
6. Shakir, M.H. Korán. Tahrike Tarsile Qur’an, Inc. 12. americké vydanie, 2001.
7. Sher Ali, Maulawi. Svätý Korán. Islam International Publications Limited (Ahmadiyya), 1997
8. Yusuf 'Ali, Abdullah. Svätý Korán: Anglický preklad významov a komentár. Tlačiarenský komplex kráľa Fahda pre Svätý Korán. (Al Madina, Saudská Arábia) 1410 n. l.
Ďalšie zdroje
Encyclopaedia Britannica. Encyclopaedia Britannica, Inc. 1958, zväzok 13, s. 7–8
Preklad významov Sahih Al-Bukhari z arabčiny do angličtiny, zväzok 1, autor: Dr. Muhammad Muhsin Khan. Islamská univerzita, Al-Medina Al-Munawwara AL MAKTABAT AL SALAFIAT AL MADINATO AL MONAWART
Bez dátumu, bez autorských práv.
Dejiny al-Tabariho: Anotovaný preklad. Ehsan Yar-Shater, hlavný redaktor. State University of New York Press 1989–.
Príloha I – Súra 17:1 v rôznych prekladoch
Táto súra má dva názvy: „Nočná cesta“ a tiež „Synovia Izraela / Izraeliti“1 .
Arthur J. Arberry „Nech je sláva Tomu, ktorý v noci preniesol Svojho služobníka zo Svätej mešity do Vzdialenej mešity, ktorej okolie sme požehnali, aby sme mu ukázali niektoré z Našich znamení. On je Ten, ktorý všetko počuje a všetko vidí.“
N.J. Dawood: „SLÁVA Tomu, ktorý v noci poslal Svojho služobníka zo Svätého chrámu do Vzdialeného chrámu, ktorého okolie sme požehnali, aby sme mu ukázali niektoré z Našich znamení. On jediný všetko počuje a všetko vidí.“
Anglický preklad Koránu od Muhammada Farooq-i-Azama Malika (1997), Inštitút islamského poznania. „Nech je oslávený Ten, ktorý jednej noci preniesol svojho oddaného (Mohameda) z Masjid-al-Haram (v Mekke) do Masjid-al-Aqsa (v Jeruzaleme), ktorého okolie sme požehnali, aby sme mu ukázali niektoré z našich znamení; veru, On je Ten, ktorý všetko počuje a všetko vidí.“
M.M. Pickthall „Nech je oslávený Ten, ktorý v noci preniesol Svojho služobníka z Nedotknuteľného miesta uctievania do Vzdialeného miesta uctievania, ktorého okolie sme požehnali, aby sme mu ukázali Niektoré z Našich znamení! Hľa, On, a len On, je Ten, Kto počuje a vidí.“
J.M. Rodwell „Nech je oslávený Ten, ktorý v noci preniesol Svojho služobníka zo Svätej mešity v Mekke do mešity, ktorá je vzdialenejšia, ktorej okolie sme požehnali, aby sme mu ukázali niektoré z Našich znamení! Lebo On je Ten, ktorý počuje a vidí.“
M.H. Shakir „Sláva Tomu, ktorý v noci poslal Svojho služobníka zo Svätej mešity do vzdialenej mešity, ktorej okolie sme požehnali, aby sme mu ukázali niektoré z Našich znamení; veru, On je Ten, ktorý počuje a vidí.“
Maulawi Sher Ali „V mene Alaha, Milostivého, Milosrdného. Sláva Tomu, ktorý preniesol svojho služobníka v noci zo Svätej mešity do Vzdialenej mešity, ktorej okolie sme požehnali, aby sme mu ukázali niektoré z našich znamení. Veru, On sám je Ten, ktorý počuje a vidí.“ – Poznámka: prekladatelia často uvádzajú slová kurzívou, aby čitateľovi naznačili, že dané slovo bolo pridané na objasnenie významu, ale v pôvodnom jazyku sa nenachádzalo. Zdá sa, že Maulawi Sher Ali sa snaží byť presný.
Abdullah Yusuf 'Ali „Sláva (Alláhovi), ktorý v noci vzal svojho služobníka na cestu zo Svätej mešity do najvzdialenejšej mešity, ktorej okolie sme požehnali, aby sme mu ukázali niektoré z našich znamení: lebo On je Ten, ktorý počuje a vidí (všetko).“
Príloha II – Kde presne sa nachádzala „najvzdialenejšia mešita“ v súre 17:1?
Existujú tri názory.
1. Kalif 'Umar postavil mešitu al-Aqsa v Jeruzaleme na údajnom mieste.
2. Mnohí moslimovia však veria, že mešita Skalný dóm je miestom, odkiaľ Mohamed vystúpil do neba. „Mešita má osemuholníkový tvar s ôsmimi stranami. Každá strana má dvere a sedem okien s vyrezávanými motívmi z kremeňa. Kupola je zo zlata. Priamo uprostred mešity sa nachádza posvätná skala, na ktorej stál prorok Mohamed (pokoj s ním), než bol povýšený do neba.“ (http://www.islamicarchitecture.org/ia/archi/domeoftherock.html, 23. mája 2004)
3. Celá Hora chrámu (34 akrov) bola všeobecným miestom.
Podľa http://www.islamicarchitecture.org/ia/archi/alaqsamosque.html (23. mája 2004) „Budova sa stala známou ako Masjid al-AQSA, mešita Al-AQSA, hoci v skutočnosti sa za mešitu Al-AQSA považuje celá oblasť Ušľachtilého svätostánku, pričom celý areál je podľa islamského práva nedotknuteľný.“
Kde sa tieto miesta nachádzajú? Na mape nižšie je znázornené, kde sa nachádzajú.
Treba poznamenať, že hoci sa samotní moslimovia v otázke umiestnenia úplne nezhodujú, mešita al-Aksá a Skalný dóm sú od seba vzdialené len asi 400 yardov. V tom čase tam nebola žiadna mešita
Príloha III – Stručná história budov v Jeruzaleme
576 pred n. l. Nabuchodonozor zničil Jeruzalem a Šalamúnov chrám.
168 pred n. l. Antiochus Epifanes zničil chrám. Pre svoje vojská postavil pevnosť nazývanú Akra, ktorá sa pravdepodobne nachádzala v severovýchodnom rohu miesta, kde dnes stojí mešita al-Aksá.
Šimon Makabejský zničil Akru, znížil kopec, na ktorom stála, a postavil tam ďalšiu pevnosť.
37 pred n. l. Herodes Veľký sa stal kráľom Judey. Chrám dal znovu vybudovať.
Rok 70 n. l. Titus zničil Jeruzalem.
132 n. l. „Po Bar Kochbovom povstaní v roku 132 n. l., „Po porážke Židov bol Jeruzalem zničený ešte dôkladnejšie ako za čias Tita. Miesto bolo rozorané a na troskách bolo vybudované nové mesto Aelia Capitolina, nazvané na počesť (Aelia) Hadriána. … Chrámy boli zasvätené Bacchusovi, Venuši a Serapisovi a nad bývalou svätyňou bola postavená svätyňa Jupitera Capitolina.“ Encyclopaedia Britannica (1956), zväzok 13, s. 8. Encyclopaedia Britannica (1972), zväzok 12, s. 1009a uvádza, že oblasť chrámu zostala spustošená.
V roku 136 n. l. cisár Konštantín nariadil postaviť dva kostoly: kostol Božieho hrobu, kde podľa viery ležal Ježiš tri dni, a Baziliku Kríža, kde podľa viery bol Ježiš ukrižovaný.
V rokoch 326–336 n. l. bol Kostol Božieho hrobu a Bazilika Kríža postavené nad miestom, o ktorom sa verilo, že je Ježišovým hrobom, a na mieste Kalvárie. NEBOLO TO VŠAK MIESTO, KDE STÁL CHRÁM.
V roku 460 n. l. dala cisárovná Eudokia postaviť ďalšie kostoly, vrátane jedného nad Siloamskou studňou a ďalšieho nad miestom, o ktorom sa predpokladalo, že je hrobom Štefana, severne od Damaskovej brány.
V 6. storočí bola postavená Justiniánova bazilika nad miestom, ktoré sa považovalo za hrobku Dávida.
Rok 614 n. l. Perzský kráľ Chosroes II. dobyl Jeruzalem, zabil 60 000 kresťanov a 36 000 zotročil. Poškodil mnoho budov a zničil mnoho kostolov, vrátane kostola Božieho hrobu. Uvádza to aj al-Tabari, zväzok 5, s. 318.
Rok 614 n. l. Encyklopédia Britannica (1972), zväzok 9, s. 1009F uvádza, že osemuholníková rotunda Kostola Božieho hrobu stále stála napriek perzskému vyplieneniu. TO SA VŠAK TÝKALO MIESTA HROBU, NIE ŽIDOVSKÉHO CHRÁMU. „Chrámová hora (nazývaná Qadra alebo ‚Námestie') mala stále tvar, ktorý jej dala Herodova obvodová stena. V jej severozápadnom rohu boli stále viditeľné ruiny pevnosti Antonia, ale oblasť chrámu, na ktorej stáli ruiny Hadriánovho chrámu Jupitera, slúžila až do moslimských čias ako mestská skládka odpadu. Jedinou výnimkou z tejto spustlosti bol kostol sv. Jakuba alebo Rohový kostol s výhľadom na juhovýchodný roh chrámovej esplanády.“ (Encyclopaedia Britannica (1972), zväzok 12, s. 1009F.
617 – 624 n. l. Niekedy počas tohto obdobia Mohamed zjavil súru 17:1.
Rok 629 n. l. Herakleios porazil Chosroesa a opäť vstúpil do Jeruzalema.
637/638 n. l. Jeruzalem sa vzdal Umarovi, ktorý sľúbil, že nezborí žiadne kríže ani kostoly
637/638 n. l. 'Umar postavil drevenú mešitu nazvanú al-Aqsa.
687/688 Kalif Abdul Malik dal prestavať mešitu al-Aqsa a postavil Skalný dóm
1517 Selim I. (Prísny) z Turecka dobyl Jeruzalem od Egypťanov a súčasná podoba mestských hradieb je jeho dielom.
Viac informácií nájdete v Encyklopédii Britannica (1956), zväzok 13, s. 8.
Príloha IV – Odkazuje aj súra 17:60 na tú istú nočnú víziu?
Súra 17:60 hovorí: „…Udelili sme ti víziu, ktorú sme ti ukázali, avšak ako skúšku pre ľudí, rovnako ako prekliaty strom (spomenutý) v Koráne: Vložili sme do nich strach (a varovanie), ale to len zvyšuje ich neprimeranú neprávosť!“ (preklad A. Yusufa 'Aliho)
V poznámke pod čiarou č. 2249 od Yusufa 'Aliho sa uvádza: „Niektorí komentátori to považujú za odkaz na Mi’rah (17:1) a iní za odkaz na iné videnia. Takéto videnia sú zázraky a stávajú sa kameňom úrazu pre neveriacich. Pre veriacich sú povzbudením. Preto sú ‚skúškou pre ľudí'.“
Avšak v diele Bukhari, zväzok 8, kniha 77, kapitola 9, č. 610, s. 398 sa uvádza: „…Ibn 'Abbas vyrozprával ohľadom verša: (A my sme ti udelili víziu (Vzostup do neba ‚Miraj'), ktorú sme ti ukázali (Ó, Muhammade, ako skutočnému svedkovi), ale ako skúšku pre ľudstvo.“ (17:60): Alláhov posol skutočne videl na vlastné oči túto víziu (všetko, čo mu bolo ukázané) v noci svojej Nočnej cesty do Jeruzalema (a potom do neba). Prekliaty strom, ktorý sa spomína v Koráne, je strom Az-Zaqqum.“ Všimnite si, že časti v zátvorkách nie sú v arabčine, ale ich pridal moslimský prekladateľ. Časti v zátvorkách však nič podstatne nemenia: Buchari zaznamenáva, že Ibn 'Abbás povedal, že to bol v skutočnosti Jeruzalem.
Že počul Alláhovho posla povedať: „Keď mi ľudia z kmeňa Kurajš neuverili (t. j. príbeh o mojej Nočnej ceste), postavil som sa v Al-Hijre a Alláh mi pred očami zjavil Jeruzalem, a ja som im ho začal opisovať, zatiaľ čo som sa naň pozeral.“ Buchárí, zväzok 3, kniha 58, kapitola 40, č. 226, s. 142
Pozri www.MuslimHope.com