Tu sú odpovede na 87 otázok, ktoré poslal moslim v e-maile.
Otázka č. 1: Prečo sa dva rodokmene Ježiša v Matúšovi a Lukášovi [zdanlivo] nezhodujú? Ak je niekto vyhlásený za syna Božieho, jeho referencie musia byť určite
bezúhonný, nie je to tak? Dva odlišné rodokmene [údajne] vzbudzujú podozrenie o skutočnom pôvode tohto muža, nie je to tak?
Odpoveď: Ježiš mal biologickú matku, Máriu, aj zákonného (ale nie biologického) otca, Jozefa. Matúš zaznamenáva Ježišov rodokmeň podľa „zákona“ (t. j. jeho adoptívneho otca, Jozefa), zatiaľ čo Lukáš zaznamenáva rodokmeň podľa „prírody“, t. j. biologický rodokmeň Márie. Z historického hľadiska Irenej, biskup z Lyonu v Galii (písal v rokoch 182–188 n. l.), spomína, že Matúšov rodokmeň Jozefa siahal späť cez Jojachina, čím sa zvrátilo toto prekliatie (Irenej, Proti herézam, kniha 3, kap. 21.9, s. 453, napísané v rokoch 182–188 n. l.). Ďalej spomína, že Máriin rodokmeň v Lukášovom evanjeliu siaha až k Adamovi a Eve (Irenej, Proti herézam, kniha 3, kap. 22.3, s. 455). Podrobnejšie vysvetlenie nájdete v Eusebiovej Cirkvnej histórii, kniha 1, kapitola 7, v knihe Kompletná kniha odpovedí na biblické otázky, s. 97–98, v knihe Biblické ťažkosti a zdanlivé protirečenia, s. 170–171, a v knihe Keď sa pýtajú kritici, s. 385–386.
Pokiaľ ide o Ježišovu dôveryhodnosť, nezabudnite na jeden kľúčový bod. V očiach Židov nemal Ježiš bezúhonnú povesť, ale nie kvôli rodokmeňu. Domnievali sa, že bol nemanželský, pretože neakceptovali, že sa narodil z panny. Nielen to, ale kto by si dokázal predstaviť, že kráľ a Mesiáš sa narodí v takej chudobnej rodine, a to navyše v maštali. Tí, ktorí skutočne chceli nasledovať Ježiša, tak robili kvôli Nemu a Jeho posolstvu, nie preto, že to bolo politicky korektné alebo populárne.
Otázka č. 2: Prečo rodokmeň v Matúšovi 1 ukazuje, že Ježiš [nie biologicky] pochádzal z prekliatej línie? (pozri Matúš 1:11–12 + Jeremiáš 22:28–30 a 1. Kronická 3:16 + Jeremiáš 36:30 v porovnaní s Lukášom 1:32. Jekonja (Jojachin) a jeho otec Jojakim boli obaja prekliati samotným Bohom, ktorý povedal, že ani jeden z týchto mužov nebude mať žiadneho potomka na Dávidovom tróne. Ako by mohol byť Ježiš Mesiášom, predurčeným na to, aby navždy vládol na Dávidovom tróne, keby pochádzal z línie niektorého z týchto mužov?
Odpoveď: Lukáš vo svojom rodokmeni Márie ukazuje, že Ježiš NEBOL biologickým potomkom Jekoniáša a Joakima, pretože Mária sa rodokmeňovo odklonila od kráľovskej línie. Ježiš bol právne (nie biologicky) potomkom Jekoniáša a Joakima prostredníctvom Jozefa. Citát v Lukášovi 1:32 jednoducho hovorí, že Ježiš bude sedieť na Dávidovom tróne. Keď sa pozrieme späť, vidíme, že Dávidovi a Šalamúnovi boli dané mierne odlišné sľuby. Iba Jozef bol potomkom Šalamúna a tak Jozef, ako aj Mária boli potomkami Dávida.
Z historického hľadiska na túto námietku voči Jozefovmu rodokmeňu v Matúšovom evanjeliu odpovedal Irenej, biskup z Lyonu v Galii, vo svojom diele Proti herézam, kniha 3, kap. 21.9, s. 453, napísanom v rokoch 182–188 n. l.
Otázka č. 3: Ak je rodokmeň v Lukášovom evanjeliu rodokmeňom Márie a nie Jozefa, prečo je v ňom uvedený Jozef a nie Mária? Prečo sa nikde inde v Písme nezaznamenáva žiadny iný rodokmeň ženy? A ak je to Máriin rodokmeň, potom Ježiš pochádzal z rodu Nátana, nie Šalamúna, čím by sa proroctvá v 2. knihe Samuelovej 7:12–16 a 1. knihe Kroník22:10 stali nepravdivými.
Odpoveď: Z právneho hľadiska dedičstvo prechádzalo po otcovi. Ľudia v tej dobe nikdy nezaznamenávali rodokmeň ženy; Lukáš je prvým známym historikom, ktorý tak urobil. Aj rodokmeň v Lukášovi uvádza iba otcov, pričom uvádza otca Márie (Heliho), nie matku. To je dôvod, prečo sa tam píše „ako sa predpokladalo“, syn Jozefa. Mimochodom, grécky výraz pre „ako sa predpokladalo“ (wz enomi zeto) sa nachádza v ranom gréckom rukopise p4, datovanom pravdepodobne okolo rokov 150–175 n. l., podľa publikácie The Text of the earliest Greek Manuscripts, s. 43.
2. Samuelova 7:12–16 a 1. Kronická22:10 sa odvolávajú na Šalamúna, ktorý vládol po Dávidovi, hoci Ježiš bol, samozrejme, z právneho hľadiska „synom“ Šalamúna prostredníctvom Jozefa. Bol to Šalamún, kto postavil Boží chrám, nie Ježiš. Pokiaľ ide o niekoho z Dávidovho vlastného tela [potomka], kto by vládol naveky, pamätajte, že tento osobitný sľub bol daný Dávidovi, NIE Šalamúnovi.
Otázka č. 4: Ak podľa rodokmeňa v Lukášovi Ježišovo tvrdenie o pôvode od Dávida z kmeňa Júdu vychádza skôr z Márie ako z Jozefa, ako je možné, že Máriina sesternica Alžbeta pochádzala z rodu Árona z kmeňa Léviho (Lukáš 1:5)?
Odpoveď: Je to preto, že ľudia majú dvoch rodičov. Alžbeta a Mária nemusia byť sesternice po otcovej, ale po matkinej strane. Musíte sa veľmi snažiť, aby ste v Biblii našli problémy, ak prehliadate tento jednoduchý fakt.
Otázka č. 5: Ako je možné, že Ježiš [údajne] popiera Starý zákon (1. Samuelova 21–22), keď [údajne] tvrdí, že Abiatar dal Dávidovi chleby predloženia namiesto Achimelecha, a keď hovorí, že Dávid mal so sebou mužov, hoci v skutočnosti bol sám (Marek2:25 –26)? Očakáva odo mňa cirkev, že sa budem spoliehať na učenie „syna Božieho“, ktorý sa preukázateľne mýli v tom, čo hovorí Božie slovo?
Odpoveď: Súhlasím, že je ťažké spoliehať sa na to, čo ľudia považujú za učenie Biblie, keď o nej hovoria nepravdivé veci. Skôr než na túto otázku odpovieme, opravme v nej chybu. V Markovi 2:25–26 sa nikde neuvádza, kto dal Dávidovi chlieb predloženia. V tom čase boli nažive aj Abiatar, aj Achimelech, hoci Abiatarov otec Achimelech bol krátko nato zabitý. Dávid bol sám, keď bol u Achimelecha; Mark2:25 –26 iba hovorí, že Dávid dal časť chleba svojim spoločníkom, ktorí pravdepodobne táborili neďaleko.
Otázka č. 6: Prečo Ježiš cituje neexistujúci verš zo Starého zákona (Ján 7:3)? Je možné, že považoval aj iné nekanonické spisy za Božie slovo?
Odpoveď: Ježiš necitoval žiadny neexistujúci verš zo Starého zákona. V skutočnosti v Jánovi 7:3 hovoria Ježišovi bratia a ani oni nič necitujú. Možno ste mali na mysli nejaký iný verš. Ježiš potvrdil Písmo, ktoré existovalo pred ním. Konkrétne to urobil v Lukášovi11:51 ; 24:27,44; a v Matúšovi 23:35. Proti Satanovi sa bránil citovaním Božieho slova slovami „Je napísané…“ v Matúšovi 4:4, 7, 10 a Lukášovi 4:4, 8, 12. Ježiš v Jánovi 10:35 vyhlásil, že Písmo nemožno zrušiť, a v Markovi 4:8–9 bolo Písmo označené ako „Božie prikázania“. Celý svoj život strávil citovaním, žitím podľa Písma a jeho napĺňaním, ako to ukazujú všetky evanjeliá.
Ježiš pokarhal saduceov, ktorí ako Božie slovo prijímali iba Tóru (Zákon). V Matúšovi22:29 sa píše: Ježiš im odpovedal: „Mýlite sa, lebo nepoznáte Písmo ani Božiu moc.“ Ježiš povedal, že nasledujúci ľudia napísali svoje knihy:
Mojžiš v Markovi 10:3,5; Lukášovi 20:37
Dávid v Matúšovi22:43 –5; Markovi 12:36–7; Lukášovi 20:42–4
Izaiáš v Matúšovi 15:7
Daniel v Matúšovi 24:15
Ježiš sa nevyjadril k potrebe opravovať, dopĺňať alebo odstraňovať čokoľvek zo Svätého Písma, ktoré bolo v tej dobe v Judei prijaté. Starý zákon, ktorý bol dostatočne dobrý pre Ježiša, je dostatočne dobrý aj pre mňa.
Otázka č. 7: Prečo by Ježiš zámerne zahmlieval evanjelium tým, že hovoril v podobenstvách, aby ľudia nerozumeli, neobrátili sa a neboli odpustení (Marek4:11 –12)? Neprišiel snáď preto, aby boli všetci ľudia spasení?
Odpoveď: Ježiš sa odvolával na Izaiáša 6:9,10. Ježiš hovoril v podobenstvách, aby preukázal milosrdenstvo! Tu sú štyri body odpovede.
1) Boh chce, aby boli všetci spasení (2. Petrov 3:9; Ezechiel17:23 ).
2) Niektorí sa však rozhodli odmietnuť Božie slovo a v tomto živote to má svoje dôsledky. Takíto ľudia majú zatvrdnuté uši a zatvrdzujú si srdcia. (Exodus8:15 ,32;9:17 ,34; Pr 28:14; Rímskym 1:18-20; Hebrejom 3:12-15; Zachariáš 7:12)
3) Pre ľudí, ktorí odmietajú Boha, je podľa 2. listu Petrovho 2:20–22 lepšie nepoznať pravdu, ako ju poznať a odvrátiť sa od nej.
4) Príbeh je vhodný, pretože tí, ktorí chcú nasledovať Boha, môžu byť vedení k pochopeniu jeho významu, a tí, ktorí nechcú nasledovať Boha, tento príbeh nepochopia.
Ak niekto už odmietol pravdu, ktorú o Bohu pozná, Boh nie je povinný mu poskytnúť ďalšiu pravdu.
Otázka č. 8: Prečo bol Ježiš v hrobe najviac dva a pol dňa, keď povedal, že tam bude tri dni a tri noci (Matúš 12:40)? Syn Boží by predsa povedal presne to, čo má na mysli, nie?
Odpoveď: Keďže Lukáš 24:21 hovorí, že deň vzkriesenia bol tretí deň. Ježiš zomrel v piatok popoludní a vstal z mŕtvych v nedeľu okolo úsvitu. Výraz „po troch dňoch“ bol známy hebrejský idióm, ktorý znamenal časť alebo celých tri dni. Tu sú tri príklady tohto „trojdňového idiómu“. Keďže sa anglické preklady líšia, všetky tieto citáty sú prevzaté z Greenovho doslovného prekladu.
1. Rehabeám v 2. Kronike 10:5 povedal ľudu: „O tri dni sa ku mne vráťte.“ Avšak v 2. Kronike10:12 sa ľud vrátil „tretieho dňa, ako nariadil kráľ“.
2. V súvislosti s Kristovou smrťou a vzkriesením sám Ježiš v Matúšovi 12:40 hovorí „tri dni a tri noci“, v Markovi 8:31 hovorí „tretieho dňa vstanú z mŕtvych“, v Markovi 14:58 hovorí „po troch dňoch“, v Jánovi 2:19 hovorí „za tri dni“ a v Lukášovi 24:21 hovorí „Tento tretí deň nastáva dnes“.
3. V knihe Ester 4:16 Ester hovorí, aby za ňu postili sa „tri dni, deň i noc“, a že ona urobí to isté. Avšak v knihe Ester 5:1 sa píše, že „tretieho dňa“ usporiadala Ester hostinu, takže ide o rovnaký časový úsek.
Zhrnutie: Dokázali sme, že tento hebrejský idióm môže znamenať „do troch dní“ a že tento výraz bol rozpoznateľný od čias Rehoboama až po časy Ježiša. Viac informácií nájdete v publikáciách 1001 Bible Questions Answered, s. 192, Hard Sayings of the Bible, s. 380–381, a Bible Difficulties & Seeming Contradictions, s. 176–177.
Otázka č. 9: Prečo by Ježiš prorokoval, že jeho kráľovstvo príde v sláve skôr, ako niektorí z tých, ktorí ho počúvali, zomrú, keď kráľovstvo stále neprišlo (Matúš 16:18, Matúš 10:23, Marek 9:1, Lukáš 21:31–32)? Syn Boží predsa nemohol vysloviť falošné proroctvo, alebo áno?
Odpoveď: Nie, tieto verše sa týkajú rôznych vecí. Tu je význam každého verša.
Matúš10:23 hovorí, že neprejdú všetky mestá Izraela, kým nepríde Syn človeka. Kresťania, ktorí svedčia o Kristovi, ešte neprešli všetky mestá Izraela. Mimochodom, v dnešnom Izraeli platí zákon zakazujúci obracanie ľudí z judaizmu na kresťanstvo.
Marek 9:1 hovorí, že niektorí z nich neokúsia smrť, kým neuvidia Božie kráľovstvo prítomné v moci. Mnohí z poslucháčov boli svedkami Ježiša po Jeho zmŕtvychvstaní. Ježiš sa zjavil viac ako 500 ľuďom, ako sa píše v 1. Korinťanom 15:6.
Lukáš 21:31-31 hovorí, že keď uvidíte, ako sa naplňujú znamenia z Lukáša 21, vedzte, že toto „pokolenie“ nepominie, kým sa všetky tieto veci nestanú. Toto sa týka posledných čias. Grécke slovo „pokolenie“ môže znamenať nielen generáciu, ale aj národ.
Matúš 16:18 „Na tejto skale postavím svoju cirkev“ sa vzťahuje na to, že Kristus nazval Petra „skalou/kameňom“ a postavil Kristovu cirkev na „skale/balvane“ vyznania, ktoré Peter vyslovil.
Otázka č. 10: Prečo sa Ježiš správal k svojej matke neúctivo? (pozri Matúš 12:46–50, Marek 3:31–35, Lukáš 8:19–21, Ján 2:4) V Jánovi 2:4 používa Ježiš voči svojej matke tie isté slová, aké používajú démoni, keď sa stretnú s Ježišom. (Porovnaj Ján 2:4 s Matúšom8:29 , Markom 5:7, Lukášom4:34 a Lukášom8:28 v doslovnom preklade). Syn Boží určite vedel, že Mária má požehnanie Otca, nie je tak? A to nehovoriac o tom, že syn Boží by nikdy nebol hrubý.
Odpoveď: Ježiš nebol neúctivý voči svojej matke a ani my by sme nemali byť. Ak nám však Boh prikazuje niečo urobiť alebo neurobiť, Božie prikázanie má vyššiu prioritu ako naši rodičia. Podobne v Matúšovi 12:46–50, Markovi 3:31–35 a Lukášovi 8:19–21 boli Ježišova matka a bratia vonku, keď Ježiš hovoril. Keď to Ježišovi oznámili, konal Božiu vôľu a dokončil svoj prejav. Ježiš povedal, že najbližšími v Božej rodine nie sú ľudia, ktorí sú Ježišovi biologicky najbližší, ale tí, ktorí konajú Božiu vôľu.
V Jánovi 2:4 Ježiš hovoril svojej matke, že jeho čas ešte neprišiel.
Možno to ten, kto sa pýtal, nepochopil. V Matúšovi 8:29; Markovi 5:7; Lukášovi4:34 ; hovoria démoni, nie Ježiš. V Lukášovi8:28 hovorí muž posadnutý démonmi. Pozrel som sa do doslovného prekladu od Greena; nenašiel som tam nič, čo by sa týkalo tejto otázky.
Otázka č. 11: Prečo Ježiš klamal svojim bratom o tom, že ide do Jeruzalema (Ján 7:8–10)? Poslal Boh Otec klamlivého ducha, ako to urobil v 1. knihe kráľov? Ako otec, tak syn? (Slovo „ešte“, vložené do niektorých moderných prekladov, sa v najstarších zachovaných rukopisoch nenachádza. Ide o príklad moderného pozmeňovania Svätého písma. Úprimnejšie preklady, ako napríklad King Jamesova verzia, uvádzajú slovo „yet“ kurzívou, čím naznačujú, že toto slovo bolo do prekladu pridané. New American Standard Bible toto slovo nevkladá a zostáva verná kritickému gréckemu textu. New International Version však vkladá slovo „yet“ bežným písmom a vysvetlenie jeho sporného charakteru odsúva do poznámky pod čiarou, kde ho mnohí nekritickí čitatelia prehliadnu
.)
A: Spomínate tri body, na ktoré budem reagovať v inom poradí.
a) Klamal Ježiš v Biblii?
b) Klamal Ježiš tak, ako klamal Boh v Biblii?
c) Sú preklady svätých kníh nečestné?
Najprv chcem odpovedať na každú časť týkajúcu sa Biblie a potom to porovnať s Alahom v Koráne a hadíthoch a porovnať čestnosť pri preklade Koránu.
Kresťanstvo – A) Ježiš neklamal, pretože Ježiš NEPOVEDAL, že už nikdy viac nepôjde do Jeruzalema, ale že v tom čase do Jeruzalema nepôjde, a preto s nimi nešiel. Neskôr tam naozaj nešiel. Slovo „ešte“ po slove „nie“ sa nachádza v najstarších gréckych rukopisoch, ale tým sa budeme zaoberať neskôr.
Islam – A) V Koráne, súra 3:54, je Alah nazývaný najlepším z intrikárov/podvodníkov. Arabské slovo je to isté, ktoré sa používa pre podvodníka alebo klamára, hoci môže znamenať aj intrikára. Iracký minister informácií citoval tento verš z Koránu a spôsob, akým poskytoval informácie, ukázal, ako ho interpretoval. Islam učí, že Boh podvádza (nielen intrikuje, ale podvádza) svoj vlastný ľud najmenej dvoma spôsobmi. V čase posledného súdu sa Alah spýta Židov [ktorí údajne uctievali Ezdráša ako Božieho syna], čo chcú, a oni požiadajú o nápoj. Alah im ukáže peklo v podobe fatamorgány, povie im, aby pili, a Alahovou lžou ich oklame, aby išli k tej fatamorgáne a spadli do pekla. To isté sa stane kresťanom. Potom sa Alah zjaví svojmu vlastnému ľudu (poslušnému aj neposlušnému) v klamlivej podobe. Vtedy prorok povie, že Alaha budú môcť spoznať podľa jeho „holene“ (t. j. kosti dolnej časti nohy). Alah teda odhalí svoju holenú kosť a oni uvidia, že je to Alah. Všetko toto si môžete prečítať v Buchárí, zväzok 9, kniha 93, č. 532, s. 396.
Kresťanstvo – B) Boh neklame (Numeri 23:19; 1. Samuelova 15:29; Hebrejom 6:18). V 1. knihe kráľov Boh neklamal, ale nechal klamlivého démona vkladať lži do úst falošných prorokov. Boh dopúšťa zlo a dokonca využíva zlých ľudí a zlých démonov na svoje účely.
Islam – B) Islam učí, že Alah dovolí, aby boli jeho verní nasledovníci oklamaní a zavedení k praktikovaniu širk (čiže modlárstva a pripisovania partnerov Bohu). Učia, že Ježiš v skutočnosti nezomrel na kríži; namiesto neho zomrel niekto iný. Nevidím problém v tom, že Boh oklamal zlých Rimanov a židovské autority. Vidím však veľký problém v islamskej téze, že Alah dovolil, aby boli oklamaní všetci Ježišovi nasledovníci. Takže takmer 600 rokov Alah nechal všetkých kresťanov veriť, že Ježiš skutočne zomrel, keď Alah vykonal nadprirodzený zázrak, aby ich oklamal, a nikomu to nikdy nepovedal. Navyše Starý zákon z obdobia pred Kristom aj evanjeliá všetky učia, že Boh je Otec. Ak by to bola lož, nemohlo by to byť taký závažný hriech, ako tvrdí Korán, pretože Alah po celé storočia dovolil všetkým, ktorí ho chceli nasledovať, aby tomu verili. Buď existovala jedna veľká lož ešte pred Mohamedom, alebo túto veľkú lož vymyslel Mohamed. Musí to byť jedno alebo druhé.
Kresťanstvo – C) Dúfam, že ste túto otázku nezískali z nejakej webovej stránky, pretože táto otázka používa lož na to, aby vznesla závažné obvinenie. „Ešte nie“ (v gréčtine oupo, Strongovo číslo 3768) sa nachádza v najstarších zachovaných gréckych rukopisoch, najmä v p66 a p75. Namiesto toho, aby som sa spoliehal len na slová Alanda a spol., overil som si to a je to jasne uvedené v oboch. V týchto rukopisoch tu nie sú žiadne medzery ani chýbajúce časti.
„Ešte nie“ sa nachádza v p66, p75, Vatikánskom rukopise, byzantskom lekcionári, niektorých sýrskych, sahidických koptských a neskorších rukopisoch.
„Nie“ (ouk v gréčtine) sa nachádza v Sinaiticus, Bezae Cantabrigiensis, v bohairskom koptskom, v niektorých sýrskych, arménskych, etiópskych, gruzínskych rukopisoch, v Diatessarone, u Zlatoústeho a v neskorších rukopisoch.
Existuje teda veľa dôkazov na podporu oboch názorov a NIV to vlastne rieši najlepšie tým, že do textu vložila slovo „yet“ a doplnila poznámku pod čiarou.
Islam-C) Yusuf 'Ali vo svojom preklade Koránu uviedol niekoľko rukopisných variácií. Pochopil som, že neskôr v Saudskej Arábii spálili jeho preklad Koránu. Najnovšie vydanie, ktoré som videl zo Saudskej Arábie, neobsahuje žiadne rukopisné variácie. Na jednej strane teda môžete (nesprávne) kritizovať NIV, pretože spomína, že ide o rukopisnú variáciu. Na druhej strane však nekritizujete úplný nedostatok variácií v rukopisoch Koránu. Napríklad Ubaiho kópia Koránu neobsahovala niektoré súry, ktoré sa v Koráne nachádzajú dnes. Moslimský učenec Baidawi spomína varianty v súrach 3:100; 6:91; 19:35; 28:48; 33:6 a ďalších.
Mala by súra 33:6 znieť: „Prorok je veriacim bližší než oni sami sebe a jeho manželky sú ich matkami,“ ako to uvádza Uthmánov štandardizovaný text?
Alebo by malo znieť: „Prorok je veriacim bližší než oni sami sebe, a on je pre nich otcom, a jeho manželky sú ich matkami,“ ako znie v texte Ubaja ibn Ka’ba?
Viac o tom si môžete prečítať v knihe Korán a Biblia od Williama F. Campbella, s. 123.
Otázka č. 11: Prečo Ježiš povedal, že dcéra vládcu nebola mŕtva? (Matúš 9:18–25; Lukáš 8:41–56) Buď Ježiš klamal, alebo nevykonal žiadny zázrak, ale kontext jasne ukazuje, že to bolo chápané ako zázrak.
Odpoveď: Existujú dve možnosti. Po prvé, Ježiš mohol použiť metaforu. Aj v Koráne sa v súre 2:26 píše, že Alah sa nehanbí používať metafory. Existuje však jednoduchšie vysvetlenie. Ježiš nikdy nepovedal, že bola mŕtva; to Jairus a ľudia tvrdili, že je mŕtva. Buď bola v skutočnosti v bežnom kóme, alebo jej duša nejakým iným spôsobom neopustila telo.
Otázka č. 12: Prečo bola doktrína o Trojici [údajne] cirkvi neznáma až do štvrtého storočia? Prečo bola táto doktrína [údajne] ustanovená hlasovaním a nie zjavením? Prečo bolo zloženie hlasujúceho koncilu [údajne] prevažne atanázovské? Prečo sa viera v túto [údajne] vtedy novú doktrínu stala podmienkou členstva v cirkvi? Prečo boli ariáni vyhnaní a popravení?
Odpoveď: Zdá sa, že ľudia si často vymýšľajú nepravdy o Trojici. Doktríny o Trojici sa nachádzajú tak v Biblii, ako aj v ranokresťanských spisoch. Dokonca aj samotné slovo „Trojica“ je formulované ako otázka, ktorá zakrýva lož, a časovo sa mýli o stovky rokov. Prvá zmienka o Trojici pochádza od:
biskup Theofil z Antiochie (168–181/188 n. l.) vo svojom Liste Autolykovi 2:15.
Tu sú ďalšie zmienky, v ktorých sa používa slovo „Trojica“:
Tertulián (200–220 n. l.) bol druhým, o ktorom máme záznam, že použil termín „Trojica“, a to vo svojom liste Proti Praxeovi.
Novatian (210–280 n. l.) z Ríma napísal 32-kapitlovú knihu „Traktát o Trojici“.
Klement Alexandrijský (písal v rokoch 193–217/220 n. l.) tiež hovoril o „Svätom Trojici“ v diele Stromata 5:14.
Origenes (230–254 n. l.) spomína Trojicu v diele De Principiis, kniha 1, 3:7.
Existuje ešte mnoho ďalších raných zmienok, ktoré svedčia o tom, že ľudia verili, že Ježiš bol Boh, a o ďalších kľúčových aspektoch Trojice. Tu je ich čiastočný zoznam.
| Vedúci | Odkazy | Vyhlásenia a vierovyznania |
| Ignác: učeník apoštola Jána, zomrel v rokoch 107/116 n. l. | 17 miest: List Polycarpovi, kapitola 3, Efezským 7 | „Ježiš je Boh“ „Vtelený Boh“ |
| Diognetus, 130 n. l. | Mathetesovi | Kristus poslaný ako kráľ, Boh, človek a spasiteľ |
| Justín Mučeník: 110/114–165 n. l. | Dialóg s Tryphom, kap. 55–56, 59, 61–64, 66, 74–78 | „Zaslúži si, aby bol uctievaný ako Boh a Kristus.“ Mýlil sa v predstave, že existoval čas pred Kristom. |
| Teofil z Antiochie 115–181 n. l. | Autolykovi 2:22 | Čo iné je tento hlas [v raji] ako Slovo Božie, ktoré je zároveň Jeho Synom? (Bol prvým, kto použil pojem Trojica |
| Tertulián 200–220/240 n. l. | Celá kniha Proti Praxeovi | Druhý, kto použil pojem Trojica. |
| Irenej: učeník apoštola Jána. 120–202 n. l. | Proti herézam 3:19:2 | „Ježiš je sám osebe, ...Boh a Pán, ...“ |
| Klement Alexandrijský 153–220 n. l. | Stromata 5:14, Učiteľ |
„Svätá Trojica“ Hymna na chválu Ježiša: „Pán všetkých čias a priestoru; Ježiš, Spasiteľ nášho rodu;“ |
| Hippolyt, žiak a Irenea, 225–236 n. l. | Proti heréze Noeta | „Syn Boží, ktorý, hoci bol Bohom, stal sa človekom.“ |
| Origenes z Alexandrie, 184–254 n. l. | De Principis 1.3.8 Origenes bol vo svojej dobe veľmi kontroverznou postavou, ale jeho názory na Trojicu neboli spochybňované. |
„Moc Trojice je jedna a tá istá.“ |
| Novatian, 210–280 n. l. | Traktát o Trojici | To stačí. |
| Atanáz zomrel v rokoch 296–373 | Kázanie na Lukáša 10:22 | Zjednotení bez zmätku, odlíšení bez oddelenia, nedeliteľní bez stupňov |
| Bazil z Kapadócie 357–379 n. l. | List č. 8 Cézarejčanom, O Duchu | Otec je Boh, Syn je Boh, Duch je Boh. Rozpráva o ariánskej polemike |
| Gregor z Nyssy 335–394 n. l. | O tom, že nie sú traja Bohovia, proti Eunómiovi | Podstata Otca a Syna je rovnaká |
| Hilár, 353–368 n. l. | Napísal knihu O Trojici | To stačí |
| Ambróz z Milána 340–397 n. l. | O kresťanskej viere | „Svätý, svätý, svätý“ v Zjavení 4:8 sa vzťahovalo na Trojicu. |
| Ján Zlatoústy (370–407 n. l.) | Kázanie 3 o Jánovi 1:1 | Večnosť Slova ako osoby; nestvorené |
| Augustín z Hippa 354–430 n. l. | Kniha: O Trojici | Neuznával žiadny rozdiel v postavení |
| Nestórius: Koncil v Efeze ( ) 431 n. l. | Založil nestorianizmus | Jeho presvedčenie, že Ježiš bol Boh, nebolo nikdy kritizované |
| Cyril Alexandrijský (431–444 n. l.) | Hlavný protivník Nestória na koncile v Efeze | Začal klásť dôraz na Máriu, matku Božiu. (bohužiaľ) |
| Patrick z Írska 389–461 n. l. | Veľa nenapísal | slávna analógia s trojlístkom |
Arianisti boli vyhnaní, ale neviem o žiadnych arianistoch, ktorí by boli popravení.
Keďže autor otázky uvádza nepravdy, nie je neprimerané predpokladať, že klamal aj v ostatných častiach. Človek sa zamýšľa, či si prečítal záznamy z Nicejského koncilu [tak ako ja]. Mnohí, možno väčšina prítomných, si na začiatku neboli istí povahou sporu. K žiadnym podstatným záverom sa nedospelo, kým jeden arianista jasne nevysvetlil arianskú doktrínu. Potom bolo konanie kresťanov vopred jasné.
Doktrína Trojice bola ustanovená zjavením: išlo o minulé zjavenie, ktoré už bolo zverejnené v Novom zákone.
Pozrime sa teraz na islam a na to, čo mali namiesto koncilov na urovnanie svojich sporov.
Bitka pri ťavách: A’iša, manželka Mohameda, a jej dvaja generáli, ktorým Mohamed sľúbil raj, neúspešne bojovali proti Alímu. Obaja generáli [zrejme] dosiahli mučeníctvo [pretože im Mohamed sľúbil raj], keď bojovali proti kalifovi.
Bitka pri Siffíne: Mu’awiya a jeho armáda zo Sýrie bojovali proti Alího armáde.
'Ali zničil charidžitov, ktorí ho pred bitkou pri Siffine podporovali.
Mut’zaliti boli násilne prenasledovaní, čiastočne preto, že učili, že Korán bol stvorený.
Sufisti boli často prenasledovaní a zabíjaní.
Alebo si snáď autor otázky myslí, že koncil by nemal riešiť veci konsenzom alebo hlasovaním, ale zabíjaním opozície v tradičnom moslimskom štýle?
Otázka č. 13: Prečo je Ježiš taký podobný ostatným trpiacim spasiteľom z mytológie? Prečo kresťania neveria žiadnym iným príbehom o panenskom narodení a spasiteľoch zaznamenaným v starovekej literatúre? Ako je možné, že rituál kresťanského prijímania [údajne] existoval už v predchádzajúcich pohanských obradoch, pri ktorých sa jedlo telo a pila krv ich bohov? Ako je možné, že kresťanský rituál krstu existoval aj v predchádzajúcich pohanských kultoch? Neboli práve tie najcharakteristickejšie doktríny kresťanstva v skutočnosti prevzaté z miestnych pohanských kultov? Podobne, prečo sú Veľká noc, Vianoce, pôstne obdobie, dni prosieb (rogation days), sviatok svätého Jána ( ) a ďalšie sviatky odvodené od pohanských sviatkov? Nemalo kresťanstvo žiadny vlastný legitímny kalendár spomienkových dní?
A: Pozrime sa najprv na túto otázku v súvislosti s kresťanstvom a potom s islamom. Hoci Satan môže vytvárať falzifikáty, faktom je, že proroctvo o trpiacom služobníkovi v Izaiášovi 53 predchádzalo celej rímskej, väčšine gréckej a celej severskej literatúre. Prečo moslimovia veria Koránu, keď hovorí, že Ježiš sa narodil z panny, a prečo súhlasia s Koránom, ktorý hovorí, že Ježiš je Mesiáš?
Otázka č. 14: Ak sú Otec a Syn rovnocenné osoby, prečo sa Ježiš modlil k Otcovi a prosil ho? (Matúš 11:25). Môže sa Boh modliť k Bohu?
Odpoveď: To je dobrá otázka; kľúčovými pojmami, ktoré je tu potrebné pochopiť, sú pokora na zemi a komunikácia v rámci trojjediného Boha.
Podriadenie sa: Pred príchodom na zem sa Ježiš dobrovoľne zriekol svojej slávy (Filipským 2:6-8) a stal sa podobným nám (Hebrejom 2:17).
Na zemi sa Ježiš podriadil Bohu Otcovi (Hebrejom 5:7).
Keď odchádzal, Ježiš prosil Otca, aby mu vrátil slávu, ktorú mal pred začiatkom sveta (Ján 17:5).
Komunikácia: Aj v nebi existuje úplná komunikácia medzi Otcom, Synom a Duchom. Boh môže komunikovať s Bohom, keďže Boh je trojjediný.
Trojjediný Boh: Boh môže byť čímkoľvek, čím chce byť, a v Novom zákone nám zjavil, že nie je taký istý ako my; je trojjediným Bohom, ktorého nazývame Trojica. Na zemi nie je nič a nikto podobný Bohu. Nemali by sme sa pokúšať obmedzovať to, čím Boh je, na základe vlastnej skúsenosti, ale skôr sa učiť tomu, čo Boh zjavil.
Otázka č. 15: Ako môže existovať večný Syn, keď Biblia hovorí o „zrodenom Synovi“, čo jasne naznačuje, že Syn mal počiatok? (Ján 3:16; Hebrejom 1:5–6). Preto bolo slovo „zrodený“ vynechané zo všetkých nových verzií vydaných po roku 1971!!!
Odpoveď: Nie som si istý, o čom pýtajúci sa hovorí. Nie som si istý, či pýtajúci sa vie, o čom hovorí. Jednou z dvoch najpopulárnejších Biblií pre dospelých je dnes New King James Bible (Nový zákon, autorské práva z roku 1979). V oboch veršoch obsahuje slovo „zrodený“.
Interlineárny preklad Biblie od Jaya P. Greena (pôvodné autorské práva z roku 1976) obsahuje slovo „zrodený“ na oboch miestach.
Je pravda, že iné preklady hovoria o „jedinom“ synovi, ale to stále znamená „jedinečne zrodený“ alebo, ako hovorí Wuestov preklad, „jediný a neopakovateľný“.
Zdá sa, že autor otázky si myslí, že ak Syn pochádza od Otca, musel mať nejaký počiatok, kedy bol stvorený. Dovoľte mi pripomenúť moslimskému čitateľovi, že takmer všetci moslimovia (s výnimkou mutazilitov a niekoľkých ďalších) veria, že Korán nebol stvorený, a predsa Korán pochádza od Alaha.
Otázka č. 16: Ak je Ježiš na tróne, ako môže sedieť po pravici Boha? (Marek 16:19). Sedí alebo stojí po pravici Boha? (Skutky 7:55). Alebo je v lone Otca? (Ján 1:1)
Odpoveď: V kresťanstve môže byť po pravici Boha približne podobným spôsobom, ako v islame môže mať Alah trón – v oboch prípadoch ide o metafory. Keďže súra 2:26 hovorí, že Alah sa nehanbí používať podobenstvá, myslíte si, že Boh niekedy použil podobenstvá, keď dal Tóru a evanjeliá?
Otázka č. 17: Kto vzkriesil Ježiša z mŕtvych? Bol to Otec (Efezským 1:20), Ježiš (Ján 2:19–21) alebo Duch (Rímskym 8:11)?
Odpoveď: Všetci sa na tom podieľali!
Otázka č. 18: Ak sú Syn a Duch Svätý rovnocenné osoby v Božej trojici, prečo je rúhanie sa Duchu Svätému neodpustiteľné, ale rúhanie sa Synovi nie je? (Lukáš 12:10).
Odpoveď: Rovnocennosť neznamená, že sú identickí alebo nerozlíšiteľní. Títo traja sú si rovní vo svojej podstate a v iných ohľadoch, ale líšia sa úlohou a postavením. Duch Svätý je členom Trojice, ktorý pôsobí v srdciach ľudí, aby ich priviedol k spáse. Ak úmyselne a definitívne odmietnu Ducha Svätého, niet nádeje. Ak zomrú v odmietaní skutočného Ježiša, idú tiež do pekla, ale ak odmietnu Ježiša, Duch Svätý môže v nich pôsobiť, aby zmenil ich srdce a myseľ.
Otázka č. 19: Ak je Duch Svätý rovnocennou osobou Trojice, prečo Biblia vždy hovorí o tom, že je poslaný od Otca alebo od Ježiša? (Ján 14:26; 15:26).
Odpoveď: Sú si rovní vo svojej podstate, ale líšia sa úlohou a postavením. Aj Ježiš bol poslaný Otcom. Otec však nebol nikdy nikým poslaný. Nemôžeme klásť na Boha žiadne obmedzenia týkajúce sa toho, akú úlohu je každý člen Trojice akosi „nútený“ plniť. Skôr sa môžeme jednoducho naučiť, čo nám Biblia hovorí o tom, ako časti Trojice spolupracujú.
Otázka č. 20: Podľa Matúša sa Ježiš narodil za vlády Herodesa Veľkého (Matúš 2:1). Podľa Lukáša sa Ježiš narodil počas prvého sčítania ľudu v Izraeli, keď bol Quirinius správcom Sýrie (Lukáš 2:2). To je nemožné, pretože Herodes zomrel v marci roku 4 pred n. l. a sčítanie ľudu sa konalo v rokoch 6 a 7 n. l., približne 10 rokov po Herodesovej smrti.
Odpoveď: Nie, sčítania ľudu bolo viacero. Najprv sa budeme venovať sčítaniam ľudu a potom Quiriniovi.
Sčítania ľudu: Josephus spomína sčítanie ľudu, ktoré vykonal „Cyrenius“ okolo rokov 6/7 n. l. (Staroveké dejiny Židov 17.13:5, napísané okolo rokov 93–94 n. l.).
Podľa Wycliffeho biblického slovníka, s. 319, 414, papyrus Oxyrhynchus 225 (v Milligan, Greek Papyri, s. 44–47) uvádza, že sčítanie ľudu sa konalo každých 14 rokov. Suetonius a Tacitus uvádzajú, že Augustus nariadil napríklad tri sčítania ľudu, z ktorých druhé sa konalo v rokoch 8–4 pred n. l.
Quirinius: Nápis svedčí o tom, že Quirinius bol guvernérom Sýrie od roku 6 n. l. (čo je príliš neskoro na Ježišovo narodenie). Bolo to však už Quiriniovo druhé guvernérstvo. Prvýkrát bol guvernérom v rokoch 12 až 6 p. n. l., keď viedol ťaženie proti Homanadensianom v Anatólii. Nevieme však, ktorej provincii Quirinius vtedy vládol. Existujú dva názory:
Sir William Ramsay zastáva názor, že Quirinius bol guvernérom Sýrie už pri prvom funkčnom období. (Sýria susedí s pohoriami v Anatólii.) Hoci máme kompletný zoznam guvernérov Sýrie z tohto obdobia a Quirinius sa v ňom nespomína až do roku 6 n. l., Quirinius mohol byť špeciálnym, dodatočne vymenovaným guvernérom pre túto vojenskú výpravu.
F. F. Bruce zastáva názor, že Quirinius bol pravdepodobne guvernérom Galatie. Galatia sa nachádza v Anatólii. Vo svojej knihe The New Testament Documents: Are They Reliable? (IVP), s. 86–87, F. F. Bruce spomína, že mnohí gramatici prekladajú Lukáša 2:2 ako „predtým, než“ sa Quirinius stal guvernérom Sýrie, a nie „kým“.
Tertulián (200–240 n. l.) v diele Proti Marcionovi 4:19 uvádza, že meno „Quirinius“ nahradilo meno „Saturninus“. Z historického hľadiska vieme, že Saturninus bol guvernérom Sýrie v rokoch 8 až 6 pred n. l.
Ako vedľajšiu poznámku treba uviesť, že o starovekom svete je veľa vecí, ktoré nemôžeme dokázať. Napríklad damaské mince neposkytujú žiadne informácie o rímskej okupácii Damasku v rokoch 34 až 62 n. l. Napriek tomu sme si istí, že Rimania v tom čase vládli v Damasku.
Pozri knihu F. F. Brucea *The New Testament Documents: Are They Reliable?* (s. 86–87), kde sa rozoberajú všetky tieto názory, a ďalej *Encyclopedia of Bible Difficulties* (s. 365–366) a *When Critics Ask* (s. 383–385) pre ďalšie informácie.
Otázka č. 21: Ján krstil na pokánie (Matúš 3:11). Keďže Ježiš bol údajne bez hriechu, nemal sa z čoho kajať. Skutočnosť, že ho Ján pokrstil, bola pre cirkev vždy [v skutočnosti nikdy nebola] zdrojom rozpakov. Evanjeliá neponúkajú žiadne vysvetlenie Ježišovho krstu, okrem [údajne] bezvýznamného vysvetlenia uvedeného v Matúšovi 3:14–15: „aby sa naplnila všetka spravodlivosť“. Aj iné pasáže, ktoré naznačujú, že Ježiš sa nepovažoval za bezhriešneho, sú [údajne] pre cirkev zdrojom rozpakov (Marek 10:18, Lukáš 18:19).
Odpoveď: Najprv sa porozprávajme o kresťanstve a potom v islame o rozpakoch spojených s „bezhriešnym“ prorokom, ktorý musel opakovane prosiť o odpustenie a očistenie od svojho hriechu.
Keď niekto odmietne časť Písma ako „bezvýznamnú“ a potom tvrdí, že to nemá žiadny zmysel, možno to jednoducho znamená, že nechce pochopiť ten zmysel.
Ježiš bol pokrstený ako príklad pre nás a ako znak stotožnenia sa s nami. Ak sa pýtajúci dokáže pochopiť, prečo bol Ježiš prítomný pri Poslednej večeri, keď prijímanie chleba a vína znamenalo spomienku na Ježišovo telo a krv, potom by mohol pochopiť aj to, prečo bol Ježiš pokrstený.
Položme si jednoduchú otázku: vyhovel Alah Mohamedovej opakovanej prosbe, alebo ju zamietol? Keď sa Mohamed modlil za odpustenie svojich hriechov, keď sa modlil za očistenie a keď sa Mohamed obával muky v hrobe [nie v pekle, ale v hrobe], povedal mu Alah: „Prestaň zavádzať týchto ľudí. Nemôžem ti odpustiť tvoje hriechy, lebo nemáš žiadne, ktoré by som ti mohol odpustiť“? Povedal Alah: „Áno, odpúšťam ti tvoje hriechy“, alebo Alah nepovedal nič? Pozri súru 40:55; 48:1–2; Buchárí, zväzok 1, č. 711, s. 398; zväzok 1, č. 7, 19, 781; zväzok 6, č. 3; zväzok 8, č. 319, zväzok 8, č. 407 a predchádzajúce.
Klamal tu Mohamed? Mohamed sa modlil: „Ublížil som sám sebe a vyznávam svoj hriech. Odpusť mi všetky moje hriechy…“ Buchari, zväzok 1, č. 7, 19, 711, 781; zväzok 6, č. 3; zväzok 8, č. 319 a zväzok 8, č. 407 (predchádzajúce) tiež spomínajú Mohamedove hriechy. Medzi konkrétne veci spomenuté v Buchárí, zväzok 1, č. 234, zväzok 8, č. 794, 795, patrí odrezávanie končatín ľuďom, vypálenie ich očí a nechanie ich zomrieť od smädu. Pozri Buchárí, zväzok 9, č. 117; zväzok 6, č. 198 (predchádzajúce), ako aj Fiqh us-Sunnah, zväzok 1, s. 133.
Mohamed sa modlil k Alahovi, aby mu odpustil jeho minulé a budúce hriechy. Buchari, zväzok 8, č. 407, s. 269. Mohamedovi boli odpustené jeho minulé aj budúce hriechy. Abu Dawud, zväzok 3, č. 4945, s. 1380
Bukhárí, zväzok 9, č. 532 (s. 400) uvádza, že Ježiš v nebi povedal, že Alah odpustil Mohamedovi minulé aj budúce hriechy. Myslí si moslim, že Ježiš tu klamal, pretože Alah nemusel nič odpúšťať?
Bukhari, zväzok 6, č. 236, s. 201 uvádza, že Mohamedove hriechy boli odpustené v nebi, avšak nápadne chýba akákoľvek zmienka o odpustení akéhokoľvek hriechu Ježiša. On nikdy nemusel prosiť o odpustenie hriechov, zatiaľ čo Mohamed áno.
Mohamed sa triasol pri myšlienke na svoje muky v hrobe. Sahih Muslim, zväzok 1, č. 1214, s. 290. Možno by sa mali triasť aj Mohamedovi nasledovníci. Pozri tiež Sunan Nasa’i, zväzok 2, č. 1479, s. 281–282.
Otázka č. 22: V evanjeliách podľa Matúša, Marka a Lukáša sa Posledná večera odohráva v prvý deň Veľkej noci [v skutočnosti však nie, ale v deň Sviatku nekvasených chlebov] (Matúš 26:17, Marek 14:12, Lukáš 22:7). V Jánovom evanjeliu sa [údajne] koná o deň skôr a Ježiš je ukrižovaný v prvý deň Paschy [v skutočnosti však nie, ale v deň prípravy na Paschu] (Ján 19:14).
Odpoveď: Matúš 26:17, Marek 14:12 a Lukáš 22:7 nehovoria o prvom dni Paschy, ale skôr o prvom dni Sviatku nekvasených chlebov. To bol štvrtok, deň, keď sa zabíjal veľkonočný baránok, nie piatok, keď sa jedla veľkonočná večera. Ježiš nebol ukrižovaný v deň Veľkej noci, ale podľa Ján 19:14 bol na kríži v deň prípravy na Veľkú noc. Čo sa týka Poslednej večere a ukrižovania, kedy začína deň? Pre Židov začínal západom slnka, a Posledná večera aj ukrižovanie sa odohrali v ten istý deň.
Otázka č. 23: Kedy Dávid priviezol Archu zmluvy do Jeruzalema? Pred porážkou Filištíncov alebo po nej? (a) Po nej (2. Samuelova 5 a 6). (b) Pred ňou (1. Kronická 13 a 14).
Odpoveď: Cesta truhly prebiehala v dvoch etapách a skutočnou otázkou je, či prvá etapa prebehla pred bojom s Filištíncami, po ňom, súčasne s ním, alebo či to nie je špecifikované. Nie je to žiadny problém, keď si uvedomíte, že pasáže nemusia byť v chronologickom poradí. Pokiaľ pasáž neprechádza slovom „potom“ alebo „následne“ či niečím podobným, môžu sa udiať súčasne alebo v ľubovoľnom poradí.
Prvá etapa cesty: Dávid priviezol truhlu z Kiriat-Jearimu, ale po tom, čo bol zabitý Uza, nechal truhlu v dome Obed-Edomovi z Gitu. (1. Kronická 13; 2. Samuelova 6:1–11)
Boj: Filištíni sa zmobilizovali proti Dávidovi a bojovali pri Baal-Perazime a potom v údolí Refaim. (1. Kronická 14; 2. Samuelova 5:20–25
Druhá etapa cesty: Dávid preniesol truhlu z domu Obed-Edomovho do Jeruzalema. 1. Kronická 15:1–29; 2. Samuelova 6:12–18
V 2. Samuelovej 6:1 sa nachádza slovo „opäť“, ale toto „opäť“ nemusí nutne znamenať, že to bolo po boji. Ani v 1. Kronike sa nenachádza slovo označujúce časovú postupnosť.
Otázka č. 24: Ako sa volala matka kráľa Abijáša? (a) Michaia, dcéra Uriela z Gibea (2. Kronická 13:2). (b) Maacha, dcéra Absaloma (2. Kronická 11:20). Absalom však mal len jednu dcéru, ktorá sa volala Tamar
Odpoveď: Hoci 2. Kronická 11:20 výslovne neuvádza, že tento Absalom bol ten istý ako syn Dávida, s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o tú istú osobu.
V knihe „735 Baffling Bible Questions Answered“ (Odpovede na záhadné biblické otázky) na strane 137 sa uvádza, že hebrejské slovo pre dcéru, bet, môže znamenať potomka, a Maacha mohla byť Absalomovou vnučkou. Kniha „Hard Sayings of the Bible“ (Ťažké výroky Biblie) na strane 245 tiež spomína, že Genesis 46:15 je príkladom, kde „synovia Lehy“ znamenajú potomkov Lehy.
Existujú aspoň tri jednoduché možné riešenia, ktoré nezahŕňajú žiadne chyby prepisovačov.
Absalom -> Uriel -> Maaka Absalom mal syna Uriela, ktorý žil v Gibei a mal dcéru Maaku.
Uriel -> dcéra + Absalom -> Maaka Uriel, ktorý žil v Gibei, mal dcéru, ktorá sa vydala za Absaloma. Mali dcéru menom Maaka.
Absalom -> dcéra + Uriel -> Maaka Absalom mal dcéru, ktorá sa vydala za Uriela, ktorý žil v Gibei, a mali dcéru menom Maaka.
Otázka č. 25: Dobili Jozue a Izraeliti Jeruzalem? (a) Áno (Jozue 10:23, 40). (b) Nie (Jozue 15:63).
Odpoveď: Nestačí len čítať Bibliu; treba ju čítať pozorne. Je chybou tvrdiť, že Jozue 10:23, 40 hovorí o dobytí Jeruzalema. Izraeliti porazili armády v bitke, zajali päť kanaánskych kráľov z jaskyne a podmanili si krajinu, ale v knihe Jozue sa nenachádza žiadny verš, ktorý by uvádzal, že dobyli Jeruzalem.
Otázka 26: Kto bol otcom Jozefa, manžela Márie? (a) Jakub (Matúš 1:16). (b) Heli (Lukáš 3:23).
Odpoveď: Jakub bol otcom Jozefa a Heli bol najbližším biologickým predkom, otcom Márie. Lukáš 3:23 hovorí, že Ježiš bol synom – aspoň tak sa to považovalo – Jozefa. Toto je v gréčtine a autor otázky už položil podobnú otázku v otázke 3.
Otázka 27: Od ktorého Dávidovho syna pochádzal Ježiš? (a) Šalamún (Matúš 1:6). (b) Nátan (Lukáš 3:31).
Odpoveď: Z biologického hľadiska bol Ježiš potomkom Nátana. Z právneho hľadiska mal Ježiš právo na Dávidovu líniu ako zákonný (nie biologický) syn Jozefa, potomka Šalamúna.
Otázka č. 28: Kto bol otcom Šealtiela? (a) Jekonja [Jekoniah] (Matúš 1:12). (b) Neri (Lukáš 3:27).
Odpoveď: Existovalo viacero osôb s menami Šealtiel a Zerubábel.
V Matúšovi 1:12 je to takto: Josiáš (dedko) -> Jekonja -> Šealtiel -> Zerubábel -> Abiud -> Eliakim
V Lukášovi 3:26–27 je to Melchi -> Neri -> Šealtiel -> Zerubábel -> Resa -> Joannas -> Júda -> Jozef
V 1. Kronike 3:15–17 je rodokmeň nasledovný: Joziáš -> Jojakim -> Jekonjáš -> Šealtiel a Pedaia. U Šealtiela nie sú spomenuté žiadne deti, ale ďalším v kráľovskej línii je Pedaiaov syn Zerubábel.
Rodokmene Márie a Jozefa boli zhodné až po Dávida, potom sa však rozchádzali. Po tomto bode už neexistuje žiadna podobnosť ani v predkoch, ani v potomkoch. Možno boli Šealtiel a Zerubábel v Lukášovi pomenovaní na počesť správcov spomenutých v 1. Kronike 3:15–17 a v Matúšovi 1:12. Treba tiež poznamenať, že Lukáš 3:26–27 spomína Júdu a Jozefa, ale išlo o iné osoby ako Júda, syn Jakuba, Jozef, syn Jakuba, a Jozef, manžel Márie.
Otázka č. 29: Ktorý syn Zerubbabela bol predkom Ježiša Krista? (a) Abiud (Matúš 1:13). (b) Resa (Lukáš 3:27). Sedem synov Zerubábela je však nasledovných: i. Mešullam, ii. Hananiáš, iii. Hašuba, iv. Ohel, v. Berechiáš, vi. Hasadiáš, viii. Jušabhezed (1. Kronická 3:19, 20). Mená Abiud a Resa sa sem nikde nezapadajú.
Odpoveď: Obe, pretože ako ukazuje predchádzajúca odpoveď, existovali dvaja muži menom Zerubábel, takže by sa nemalo očakávať, že sa Rhesa objaví v 1. Kronike 3:19, 20, keďže synovia v 1. Kronike 3:19 boli synmi guvernéra Zerubábela. Meno Abiud by sa malo zhodovať, takže by mohlo ísť buď o chybu pisára v gréčtine, alebo o chybu pisára v hebrejčine. Prehliadnutie zvitkov z Mŕtveho mora by nám malo ukázať, o čo ide, avšak jediná časť 1. Kroník zachovaná v zvitkoch z Mŕtveho mora je 1. Kroník 7:24.
Otázka č. 30: Kto bol otcom Uziáša? (a) Joram (Matúš 1). (b) Amaziáš (2. Kronická 26:1).
Odpoveď: Matúš neuviedol všetky generácie, ale niektoré vynechal, čo mohol urobiť, keďže slovo „otec“ v gréčtine aj hebrejčine znamená aj predka. 2. Kronická 22:1; 22:11; 24:27 a 26:1 ukazujú, že rodokmeň vedie takto: Jehoram/Joram -> Achaziáš -> Joáš- > Amaziáš -> Uziáš. Opäť platí, že „otec“ znamená aj predok, a Joram bol predkom Uziáša.
Otázka č. 31: Kto bol otcom Jekonjaša? (a) Joziáš (Matúš 1:11). (b) Joakim (1. Kronická 3:16
Odpoveď: Slovo „otec“ často znamená predka, rovnako ako slovo „syn“ často znamená potomka, napríklad Ježiš, syn Dávidov. 1. Kronická nám ukazuje, že dobrý kráľ Joziáš bol starým otcom Jekonja a zlý Joakim bol jeho otcom.
Otázka 32: Koľko generácií uplynulo od babylonského zajatia až po Krista?
(a) Matúš uvádza štrnásť (Matúš 1:17).
(b) Pri dôkladnom spočítaní generácií však zistíme, že ich bolo len trinásť (pozri Matúš 1:12–16).
Odpoveď: Existujú tri skupiny po 14 menách, ale nie sú sčítateľné, pretože prvý zoznam zahŕňa Abraháma až po Dávida vrátane neho a druhý zoznam zahŕňa Dávida až po exil. Problém by nastal, keby Matúš tvrdil, že bolo 42 generácií, ale Matúš nikdy nehovoril, že ich súčet je 42. Matúš pravdepodobne spomenul tri skupiny po 14 menách len mimochodom ako pomôcku na zapamätanie.
Otázka č. 33: Kto bol otcom Šelaha? (a) Kainan (Lukáš 3:35–36). (b) Arfaxad (Genesis 11:12).
Odpoveď: Odpoveď je takmer rovnaká ako na otázku č. 31. Otec môže znamenať predka a syn môže byť potomkom.
Arfaxad bol otcom/predkom Šelaha podľa Genesis 10:24.
Lukáš ukazuje, že Šela bol synom/potomkom Kainana, ktorý bol synom/potomkom Arfaxada.
Otázka č. 34: Na koľkých zvieratách vjazdil Ježiš do Jeruzalema?
(a) Na jednom – na oslíkovi (Marek 11:7; porov. Lukáš 19:35). „A priviedli oslíka k Ježišovi a hodili na neho svoje rúcha; a on na ňom sedel.“
(b) Na dvoch – na oslíkovi a na oslici (Matúš 21:7). „Priviedli oslicu a oslíka, položili na nich svoje odevy a on na nich zasadol.“
Odpoveď: Prítomné boli dve zvieratá, oslica a jej oslík/mláďa, ako uvádza Matúš 21:2–6. Aj Marek 11:7, aj Lukáš 19:35 hovoria, že Ježiš si sadol na oslíka/mláďa. Mimochodom, prvou osobou, o ktorej je známe, že odpovedala na tento údajný rozpor, je Justín Mučeník v diele „Dialóg s Tryfónom Židom“ (kapitola 53, napísané približne v rokoch 138–165 n. l.)
Otázka č. 35: Ako sa Šimon Peter dozvedel, že Ježiš je Kristus? (a) Zjavením z neba (Matúš 16:17). (b) Povedal mu to jeho brat Ondrej (Ján 1:41).
Odpoveď: Peter počul, že Ježiš je Kristus, na základe (slabého) svedectva svojho brata Andreja v Jánovi 1:41, ale až neskôr, v Matúšovi 16:17, sa Peter na základe vnuknutia Ducha Svätého s istotou dozvedel, že Ježiš je Kristus.
Otázka 36: Dovolil Ježiš svojim učeníkom, aby si na ceste brali palicu? (a) Áno (Marek 6.) (b) Nie (Matúš 10:9; Lukáš 9:3).
Odpoveď: Ježiš mohol dať rôzne pokyny pre rôzne cesty. Na druhej strane by mohlo ísť len o chybu pisára, keď v kópiách, ktoré máme z Marka, bolo slovo „len“ nahradené slovom „nie“. V gréčtine je rozdiel medzi „len“ a „nie“ v pridaní dvojpísmenového gréckeho slova ei.
Otázka 37: Myslieval si Herodes, že Ježiš je Ján Krstiteľ? (a) Áno (Matúš 14:2; Marek 6:16). (b) Nie (Lukáš 9:9)
Odpoveď: Podľa Lukáša 9:7 bol Herodes zmätený, takže nevedel, čo si má myslieť. V Lukášovi 9:7–9 sa píše: „Keď sa tetrarcha Herodes dozvedel o všetkom, čo sa dialo, bol zmätený. Niektorí totiž hovorili, že Ján vstal z mŕtvych, iní, že sa zjavil Eliáš, a ďalší, že vstal nejaký prorok z dávnych čias. ‚Ja som sťal Jána,' povedal Herodes, ‚ale kto je ten človek, o ktorom počujem také veci?' A stále sa snažil vidieť Ježiša.“
V Matúšovi 14:2 Herodes hovorí svojim sprievodcom: „To je Ján Krstiteľ; vstal z mŕtvych!“ Marek 6:16 hovorí podobne: „Ján, ktorého som dal sťať, vstal z mŕtvych!“ Majte na pamäti, že v gréčtine nebola interpunkcia. To, čo je tu znázornené ako výkričník, mohlo byť otáznik.
Otázka č. 38: Spoznal Ján Krstiteľ Ježiša ešte pred jeho krstom? (a) Áno (Matúš 3:13–14). (b) Nie (Ján 1:32, 33).
Odpoveď: Nezabúdajte, že Ján Krstiteľ a Ježiš boli bratranci, takže Ján Ježiša už poznal. Duch však potvrdil, že Ježiš je Mesiáš, počas krstu, v tom istom okamihu, keď Ježiš vystúpil z vody (Matúš 3:13–14). Ján by toto potvrdenie nevidel, keby nevidel, ako Duch v podobe holubice zostúpil na Ježiša. Ján 1:32, 33 nezaznamenáva, kedy Ján videl, ako Duch zostúpil na Ježiša. Skôr zaznamenáva, ako Ján hovoril ostatným, že videl, ako Duch v podobe holubice zostúpil na Ježiša. Keďže Jánovo evanjelium neuvádza, kedy bol Ježiš pokrstený, je nesprávne tvrdiť, že podľa Jána sa to stalo až po Jeho krste.
Otázka 39: Spoznal Ján Krstiteľ Ježiša po jeho krste? (a) Áno (Ján 1:32, 33). (b) [údajne] Nie (Matúš 11:2).
Odpoveď: Matúš 11:2 nehovorí, že Ján už Ježiša nespoznal. Skôr sa Ján nachádzal v období pochybností a vyzýval Ježiša, aby svetu dokázal, kým je.
Otázka č. 40: Čo podľa Jánovho evanjelia povedal Ježiš o tom, že vydáva svedectvo o sebe samom? (a) „Ak ja svedčím o sebe samom, moje svedectvo nie je pravdivé“ (Ján 5:31).
(b) „Aj keby som svedčil o sebe samom, moje svedectvo je pravdivé“ (Ján 8:14).
Odpoveď: V Jánovi 5:31 mal Ježiš na mysli, že ak by niekto, vrátane neho samého, bol jediným svedkom o sebe samom, také svedectvo by sa pred nestranným súdom nepovažovalo za platné. Je absurdné si myslieť, že Ježiš tým hovorí, že odmieta tvrdiť, že je Mesiášom alebo Synom Božím.
Podobne v Jánovi 8:14 Ježiš hovorí, že hoci je svedkom, nie je jediným svedkom o sebe; svedkom o ňom je aj Otec. Toto svedectvo potvrdili Ježišove zázraky.
Otázka č. 41: Keď Ježiš vošiel do Jeruzalema, očistil chrám ešte v ten istý deň?
(a) Áno (Matúš 21:12).
(b) Nie. Vošiel do chrámu a rozhliadol sa, ale keďže bolo už veľmi neskoro, neurobil nič. Namiesto toho odišiel do Betánie, aby tam strávil noc, a na druhý deň ráno sa vrátil, aby očistil chrám (Marek 11:1–17).
Odpoveď: Ježiš prišiel do Jeruzalema triumfálnym vstupom a potom strávil noc mimo mesta. Na druhý deň Ježiš opäť vošiel do Jeruzalema a vyhnal meničov peňazí z chrámu. Matúš 21:11–12 vynecháva čas strávený mimo mesta a opätovný vstup do Jeruzalema, ale vynechanie podrobností nie je chybou.
Otázka 42: Evanjeliá hovoria, že Ježiš preklial figovník. Uschol ten strom hneď?
(a) Áno. (Matúš 21:19).
(b) Nie. Uschol cez noc (Marek 11:20).
(Doteraz som nechápal, prečo Ježiš preklial figovník uprostred
jari?????)
Odpoveď: Marek 13:28–29 ukazuje, že figovník symbolizoval židovský národ a absencia plodov znázorňuje neprijatie, ktoré väčšina Židov prejavila voči Ježišovi.
Ježiš pravdepodobne preklial figovník dvakrát. Preklial ho jedného rána [v pondelok alebo utorok] v Markovi 11:12-14 a potom nasledujúci deň v Matúšovi 21:18-19a. Hoci sa neuvádza, kedy začal proces odumierania, figovník uschol ihneď po tom, čo bol prekletený druhýkrát v Matúšovi 21:19b-22. (pozri aj Marek 11:20–25). Presne to sa stalo Židom. Národ bol pod kliatbou za to, že na Kalvárii odmietol Ježiša, avšak žiadne okamžité následky neboli viditeľné. Potom však nasledovalo obdobie nepokojov proti Rimanom a prenasledovania cirkvi zo strany Židov. Neskôr sa Židia vzbúrili proti Rimanom a Jeruzalem bol v roku 70 n. l. zničený.
Figovník bol prekliaty, lebo bol symbolom izraelského národa, ale existujú tu ďalšie informácie. Kniha „Hard Sayings of the Bible“ (s. 441–442), čerpajúca z článku W. M. Christieho s názvom „The Barren Fig Tree“ (Neplodný figovník), poskytuje viac podrobností. Píše sa tam, že koncom marca sa na figovníkoch začínajú objavovať listy a rastú malé výrastky nazývané v palestínskej arabčine „taqsh“, veľké ako zelené mandle. Tieto opadávajú, keďže nie sú skutočnými figami, ale roľníci ich aj tak jedia, keď sú hladní. Ak sa však figové listy objavia bez „taqsh“, figy nebudú.
Otázka č. 43: Keď bol Pavol na ceste do Damasku, uvidel svetlo a počul hlas. Počuli ten hlas aj tí, ktorí boli s ním? (a) Áno (Skutky apoštolov 9:7). (b) Nie (Skutky apoštolov 22:9).
Odpoveď: V Skutkoch 9:7 muži, ktorí boli so Saulom/Pavlom, počuli len zvuk/hlas (Skutky 9:7). Avšak na rozdiel od Skutkov 22:9 nepočuli Jeho hlas, ktorý hovoril k Saulovi/Pavlovi. Ľudia môžu počuť zvuk, ale nerozumejú slovám.
Otázka č. 44: Keď Pavol uvidel svetlo, spadol na zem. Spadli na zem aj jeho spoločníci? (a) Áno (Skutky 26:14). (b) Nie (Skutky 9:7).
Odpoveď: Keď ľudia spadnú na zem, môžu sa neskôr postaviť a stáť bez slova.
Otázka č. 45: Vysvetlil ten hlas na mieste, aké majú byť Pavlove úlohy? (a) Áno (Skutky apoštolov 26:16–18).
(b) Nie. Hlas prikázal Pavlovi, aby šiel do mesta Damask, kde mu bude povedané, čo má robiť (Skutky 9:7; 22:10).
Odpoveď: Medzi týmito veršami nie je žiadny rozpor: Najprv tu sú spomenuté verše.
Skutky 9:7 „Muži, ktorí cestovali so Saulom, tam stáli bez slova. Počuli hlas, ale nikoho nevideli.“
V Skutkoch 26:16–18 Ježiš hovorí k Saulovi: „Vstaň a postav sa na nohy. Lebo som sa ti zjavil, aby som ťa ustanovil za služobníka a svedka toho, čo si videl odo mňa a čo ti ešte ukážem. Zachránim ťa od tvojho vlastného ľudu aj od pohanov. Posielam ťa k nim, aby si im otvoril oči, aby sa obrátili z tmy na svetlo a z moci satana k Bohu, aby dostali odpustenie hriechov a dedičstvo medzi tými, ktorí sú posvätení vierou vo Mňa.“
Skutky apoštolov 22:10 „‚Vstaň a choď do Damašku. Tam ti bude povedané všetko, čo ti bolo zverené.'
Skutky apoštolov 26:16–18 poskytujú takýto všeobecný náčrt toho, kým bude Saul z Tarsu. Neuvádzajú sa žiadne podrobnosti o tom, čo má Saul robiť, okrem toho, že nejakým spôsobom im otvorí oči a obráti ich z tmy k svetlu. Nie, bolo potrebné nielen štúdium v Damasku, ale aj sedem rokov štúdia v Arábii, kým Pavol presne vedel, čo má robiť a ako to má robiť.
Otázka č. 46: Čo urobil Judáš s krvavými peniazmi, ktoré dostal za zradu Ježiša?
(a) Kúpil si pole (Skutky 1:1)
(b) Všetko to hodil do chrámu a odišiel. Kňazi nemohli dať krvné peniaze do chrámovej pokladnice, a tak ich použili na kúpu poľa na pochovávanie cudzincov (Matúš 27:5).
Odpoveď: Oboje, hoci v prvom prípade nepriamo. Judáš hodil peniaze do chrámu. Kňazi použili peniaze na kúpu poľa v Judášovom mene.
Otázka 47: Ako zomrel Judáš?
(a) Potom, čo hodil peniaze do chrámu, odišiel a obesil sa (Matúš 27:5).
(b) Potom, čo kúpil pole za cenu svojho zlého činu, spadol hlavou napred, roztrhol sa uprostred a všetky jeho vnútornosti sa vyliali von (Skutky 1:1).
Odpoveď: Dovoľte mi položiť strašnú otázku. Keď sa človek obesí a ak nikto nezloží telo a žiadne zvieratá ho neodnesú, keď visí na strome, čo sa stane s telom? Myslíte si, že zostane navždy neporušené? – Samozrejme, že nie.
Je tiež možné, že sa Judáš pokúsil obesiť sa nad útesom, ale neuspel, pretože sa lano pretrhlo.
Otázka č. 48: Prečo sa to pole nazýva „Pole krvi“?
(a) [Údajne] preto, že ho kňazi kúpili za krvavé peniaze (Matúš 27:7–8).
(b) Kvôli krvavej smrti Judáša na tomto poli (Skutky 1:19).
Odpoveď: Medzi týmito dvoma úryvkami nie je žiadny rozpor.
Matúš 27:7–8 nehovorí, že to bolo výlučne z toho dôvodu, že ho kňazi kúpili za krvavé peniaze. Matúš 27 hovorí, že a) Judáš sa obesil, b) bolo to kúpené za krvavé peniaze a c) bolo to miesto na pochovávanie cudzincov.
Skutky apoštolov 1:19 hovoria len to, že ľudia v Jeruzaleme počuli o a) Judášovej smrti, b) o tom, že bolo kúpené za krvavé peniaze, a preto ho nazvali poľom krvi.
Otázka č. 49: Chcel Herodes zabiť Jána Krstiteľa? (a) Áno (Matúš 14:5).
(b) Nie. Bola to Herodiáda, Herodova manželka, ktorá ho chcela zabiť.
Herodes však [sa Jána bál a] vedel, že je to spravodlivý človek, a chránil ho (Marek 6:20).
Odpoveď: Herodes bol v tejto veci nerozhodný. Herodes chcel, aby bol Ján zabitý, ale nechcel pôsobiť dojmom, že to bol práve on, kto to chcel. Herodes sa možno Jánovi bál z dvoch dôvodov. Keby Herodes nariadil popravu, ktorá by vyzerala ako výstrelok, ľudia by ho vôbec nerespektovali. Ale aj potom, čo Herodes dal Jána do väzenia s úmyslom ho zabiť, mohol si to rozmyslieť. Ak bol Ján skutočne prorokom, ako by Herodes obstál pred Bohom? Herodiada však vyriešila všetky Herodesove problémy a váhanie tým, že prinútila svoju dcéru, aby od Herodesa vymohla sľub, že zabije Jána Krstiteľa. To znamená, že Herodiada aspoň v tomto živote vyriešila Herodesove problémy.
Otázka č. 50: Kto bol desiatym učeníkom Ježiša v zozname dvanástich?
a) Tadeáš (Matúš 10:1–4; Marek 3:13–19).
(b) Judáš, syn Jakuba, je zodpovedajúce meno v Lukášovom evanjeliu (Lukáš 6:12–16).
Odpoveď: Tadeáš je tá istá osoba ako Judáš, syn Jakuba, v Lukášovi 6:16 a Skutkoch apoštolov 1:13, podobne ako Peter a Šimon, ktorí sú tou istou osobou. Možno po ukrižovaní Tadeáš nechcel, aby ho volali Judáš, kvôli možnému zmätku s Judášom Iškariotským. Júda je hebrejské meno. Niektoré grécke rukopisy uvádzajú meno Tadeáš, iné „Lebbaeus“ a ďalšie „Lebbaeus, zvaný/prezývaný Tadeáš“. Asimovova príručka k Biblii na s. 908 uvádza, že „Lebbaeus“ je grécka podoba mena „Levi“.
Otázka č. 51: Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, uzdravil sluhu stotníka. Prišiel stotník osobne požiadať Ježiša o to? (a) Áno (Matúš 8:5).
(b) Nie. Poslal niekoľkých židovských starších a svojich priateľov (Lukáš 7:3, 6).
Odpoveď: Stotník poslal židovských prostredníkov; Matúš pravdepodobne vynechal podrobnosti o týchto prostredníkoch, pretože nechcel zatieniť skutočnosť, že Ježiš pomáhal nežidovi, podľa diela The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 200. Študijná Biblia NIV, s. 1453, dodáva, že podobne aj v prípade, keď Pilát dal Ježiša bičovať v Matúšovi 27:26, Matúš NEHOVORÍ, že Pilát osobne bičoval Ježiša, ale že dal Ježiša bičovať.
Otázka č. 52: Vystúpil okrem Ježiša ešte niekto iný do neba? (a) Nie (Ján 3:13).
(b) Áno. „A Eliáš vystúpil víchricou do neba“ (2. Kráľov 2:11).
Odpoveď: Táto odpoveď si vyžaduje dôkladné pochopenie kresťanskej teológie. Keď sa život veriacich zo Starého zákona na zemi skončil, odišli žiť s Bohom do raja, ktorý sa v Lukášovi 16:22 nazýva aj „Abrahámovo lono“. Nikto však nešiel do neba, kde je teraz Ježiš, až kým Ježiš nezomrel a nevstal z mŕtvych. Preto Ježiš povedal zlodejovi po svojej pravici: „Dnes budeš so mnou v raji.“
Otázka č. 53: Komu Midjánci predali Jozefa? (a) „Izmaelitom“ (Genesis 37:2). (b) „Potifarovi, faraónovmu úradníkovi“ (Genesis 37:36).
Odpoveď: Odpoveď by mala byť zrejmá. Ostatní synovia Jakuba v tom čase necestovali do Egypta, kde žil Potifar. Predali Jozefa priamo Izmaelitom, ktorí ho potom predali Potifarovi. Izmaeliti nechceli Jozefa ako otroka; boli iba prepravcami, ktorí ho predali Potifarovi.
Otázka 54: Kto priviedol Jozefa do Egypta?
(a) Izmaeliti kúpili Jozefa a potom „vzali Jozefa do Egypta“ (Genesis 37:25, 27).
(b) „Midiánci ho predali v Egypte“ (Genesis 37:36).
(c) Jozef povedal svojim bratom: „Ja som váš brat Jozef, ktorého ste
predali do Egypta“ (Genesis 45:4).
Odpoveď: Hoci by sa mohlo jednať o pisársku chybu v prípade slov „Midiánci“ alebo „Izmaeliti“, existuje aj iné vysvetlenie. Midiánci a Izmaeliti neboli od seba oddelení a tieto dva pojmy sa používali ako synonymá. Dokonca aj dnešní Arabi pochádzajú od príbuzných Kanaáncov žijúcich v Bahrajne a od iných semitských a chamitských národov, ako aj od iných predkov, ktorí nepochádzali od Izmaela. Keď Arabi hovoria, že pochádzajú od Izmaela, je na tom tiež niečo pravdy, pretože tieto národy sa medzi sebou navzájom sobášili. Okrem toho mal Abrahám prostredníctvom Ketury ešte sedem ďalších synov, medzi ktorými boli Midian, Šeba a Dedan.
Pokiaľ ide o bod c), Jozefovi bratia ho predali do Egypta nepriamo, prostredníctvom arabských obchodníkov.
Otázka č. 55: Kto zabil Goliáša? (a) Dávid (1. Samuelova 17:23, 50). (b) Elchanan (2. Samuelova 21:19).
Odpoveď: Naše zachované verzie 2. Samuela 21:19 zrejme obsahujú chybu prepisovača, keď vynechali frázu „Lahmi, brat“
1. Kronická 20:5 hovorí, že Elhanan zabil Lahmiho, brata Goliáša.
Túto chybu prepisovača je ľahké vysledovať podľa knihy Hard Sayings of the Bible, s. 212–213, ktorá obsahuje úplnú hebrejskú analýzu.
Otázka č. 56: Kto zabil Saula? (a) „Saul vzal svoj meč a vrhol sa naň... Tak Saul
zomrel...“ (1. Samuelova 31:4–6). (b) Zabil ho Amalekita (2. Samuelova 1:1–16).
Odpoveď: Saul spáchal samovraždu. 2. Samuelova 1:1–16 nehovorí, že Amalekita zabil Saula. Skôr ukazuje, že Amalekita tvrdil Dávidovi, že Saula zabil. Amalekita klamal v očakávaní odmeny, ale Dávid ho namiesto toho dal popraviť.
Otázka 57: Prečo Starý zákon [údajne] učí, že peklo neexistuje, zatiaľ čo Nový zákon učí, že existuje? Myšlienka „postupného zjavovania“ nevysvetľuje rozpory v biblických textoch.
Odpoveď: Starý zákon skutočne učí o pekle, hoci nie tak jasne.
„Ale ty budeš zvrhnutý do Šeolu, do najhlbších hlbín priepasti.“ Izaiáš 14:15
„Kto z nás môže prebývať s ohnivým plameňom? Kto z nás môže prebývať s večnými plameňmi?“ Izaiáš 33:14
Priepasť: Jób 33:24; Žalm 30:9
Ezechiel 32:18-31 obsahuje dlhý popis tých, ktorí sú v priepasti. Hovorí o faraónovi, ktorý je už v priepasti, že tam uvidí ostatných a bude utešený svojím množstvom.
Izaiáš 66:24 hovorí, že červ nehynie a oheň neuhasne pre tých, ktorí bojovali proti Bohu.
A nakoniec, ako dlho bude peklo trvať? Oheň, ktorý Boh zapálil proti tým, ktorí Ho nenávidia, bude horieť naveky. (Jeremiáš 17:4)
Otázka č. 58: Prečo väčšina Starého zákona učí, že neexistuje posmrtný život (pozri napríklad Kazateľ 9:5–6), zatiaľ čo neskoršie spisy Starého zákona a Nový zákon to učia?
Odpoveď: Neučí o posmrtnom živote v hrobe, ako to robí islam, ale učí, že posmrtný život existuje.
„A mnohí, ktorí spia v prachu zeme, sa prebudia, jedni k večnému životu, iní však k hanbe a večnému opovrhnutiu.“ Dan 12:2
„Ale Boh vykúpi môj život zo Šeolu, lebo ma určite vezme k sebe.“ Žalm 49:15
„Cesta života vedie múdreho nahor, aby sa vyhol zostúpeniu do Šeolu.“ Príslovia 15:24
Jób 19:26-27 – „Aj keď bude moja koža zničená, predsa vo svojom tele uvidím Boha. Uvidím Ho na vlastné oči; moje oči Ho uzrú, a to nie ako cudzinca. Ako túži moje srdce vo mne!“
Pre tých, ktorí sú v posmrtnom živote, je pripravené miesto, Jób 26:6; Žalm 139:8
V 2. Samuelovej 12:23, keď Dávid povedal, že pôjde za svojím mŕtvym synom, ale jeho syn sa k nemu nevráti, Dávid predpokladal, že syn stále existuje, ale nebol zničený.
Dávid povedal, že bude navždy prebývať v dome Pánovom v Žalme 23:6
Dávid prorokoval v Žalme 16:10, že Boh nenechá dušu Svätého v Šeole.
Hoci by bol spravodlivý služobník zabitý, uvidí svoje potomstvo v Izaiášovi 53:10–11:
(citáty sú z BSB)
Hoci Starý zákon nie je taký jasný ako Nový zákon, v oboch – v Starom aj v Novom zákone – chýba ďalší pojem, a to utrpenie ľudí, ktorí sa podľa moslimskej teológie stále nachádzajú vo svojich rozkladajúcich sa telách na cintoríne. Ospravedlňujeme sa za dĺžku nasledujúcej časti, je to však nevyhnutné na to, aby sme túto skutočnosť v moslimskej teológii primerane zdôraznili.
Mučenie v hrobe je skutočnosťou. Sunan Nasa’i, zväzok 2, č. 1311, s. 199
Ľudia sú najprv v hrobe. Potom idú do raja alebo do pekla. Ibn-i-Majah, zväzok 5, č. 4268, s. 500, 501
Všetci moslimovia, s výnimkou mučeníkov, sú súdení vo svojich hroboch. Sunan Nasa’i, zväzok 2, č. 2057, s. 533; Bukhari 1, č. 184, s. 126
Na moslimov čaká v hroboch určité utrpenie. Sunan Nasa’i, zväzok 2, č. 2066, s. 536
Tela prorokov sú v hroboch živé a môžu počuť. Abu Dawud, zväzok 1, poznámka pod čiarou 514, s. 269
Jednej noci Mohamed videl, ako sa Mojžiš modlí vo svojom hrobe. Sunan Nasa’i, zväzok 2, č. 1637, s. 1640
Moslimovia vo svojich hroboch počujú zvuky krokov ľudí. Sunan Nasa’i, zväzok 2, č. 2054–2055, s. 531–532
Neveriaci sú v hroboch trestaní, ak nad nimi ich rodiny plačú. Sunan Nasa’i, zväzok 2, č. 1851–1862, s. 477–451
Mohamed počul, ako sú dvaja mŕtvi ľudia mučení vo svojich hroboch. Sunan Nasa’i, zväzok 2, č. 2072A, zväzok 2, č. 2072B, s. 539
Zomrela židovská žena a Mohamed povedal, že nárek jej príbuzných ju mučí v hrobe. Ibn-i-Majah, zväzok 2, č. 1595, s. 446
Židia sú mučení vo svojich hroboch. Sunan Nasa’i, zväzok 2, č. 2063, s. 535
Jedna Židovka údajne povedala, že ľudia sú mučení v hrobe kvôli tomu, že sa znečistili močom. Sunan Nasa’i, zväzok 2, č. 1348, s. 217
Istá osoba bola mučená vo svojom hrobe za to, že sa znečistila močom. Bukhari, zväzok 1, č. 215, 217, s. 141, 142; Ibn-i-Majah, zväzok 1, č. 347–349, s. 198–199
Žid, ktorý zakázal ostatným Židom rezanie sa na miestach, kam dopadla moč, bol potrestaný v hrobe. Abu Dawud, zväzok 1, č. 22, s. 6
Ak Mohamed položí na hrob čerstvú vetvičku, môže to priniesť úžitok neveriacim mŕtvym. Sahih Muslim, zväzok 1, č. 575, 576 a poznámka pod čiarou 496, s. 171–172
Dokonca aj Mohamed hľadal útočisko pred mukami v hrobe. Sunan Nasa’i, zväzok 2, č. 2065, s. 535; zväzok 2, č. 2069, s. 537; zväzok 2, č. 2071, s. 538
„…počula, ako sa Prorok utiekal k Alahovi pred trestom v hrobe.“ Bukhari, zväzok 2, č. 458, s. 258.
Jedna Židovka povedala buď Mohamedovi, alebo nejakému moslimovi, že budú súdení v hrobe. Sunan Nasa’i, zväzok 2, č. 2068, s. 537
Jedna židovská žena povedala Mohamedovi: „Nech ťa Alah ochráni pred mukami v hrobe.“ Potom sa Mohamed modlil o ochranu pred mukami v hrobe. Sunan Nasa’i, zväzok 2, č. 1479, s. 281–282
Mohamed sa triasol pri myšlienke na svoje utrpenie v hrobe. Sahih Muslim, zväzok 1, č. 1214, s. 290
Nech ťa Alah ochráni pred mukami hrobu. Sahih Muslim, zväzok 2, č. 1973, s. 428
V Banu al-Najjar moslimovia zabrali túto zem a vykopali hroby neveriacich v nádeji, že nájdu poklad. Abu Dawud, zväzok 1, č. 454, s. 118
Hroby polyteistov boli vykopané a miesto bolo využité na mešitu. Sunan Nasa’i, zväzok 1, č. 705, s. 444–445
Údajný zázrak Mohameda, ktorý určil, ktorý hrob je potrebné vykopať, aby sa získal poklad. Okrem toho je pre moslimov v poriadku vykopávať hroby nemoslimov, ak z toho budú mať nejaký prospech. Abu Dawud, zväzok 2, č. 3082 a poznámka pod čiarou 2556, s. 878
Otázka č. 59: Prečo cirkev tvrdí, že Boh nie je pôvodcom zmätku (1 Korinťanom 14:33), keď mnohé biblické pasáže tomu jednoznačne odporujú? Pozri Genesis 11:9; Exodus 14:24 a 23:27; Deuteronómium 7:23 a 28:20, 28; Jozue 10:10.
Odpoveď: Hoci grécke slovo v 1. Korinťanom 14:33 nemá rovnaký významový rozsah ako slovo v Starom zákone, existuje oveľa jednoduchšie vysvetlenie. Treba sa pozrieť na kontext verša, čo znamená aspoň prečítať si niekoľko veršov pred a za spomínanými veršami. 1 Korinťanom 14:33 hovorí o cirkevných zhromaždeniach veriacich. To sa nevzťahuje na tých, ktorí sa vzopreli Bohu pri Babelskej veži, na egyptskú armádu prenasledujúcu Mojžiša ani na nepriateľov Izraelitov.
Otázka č. 60: Bol Boh známy pod menom Jahve už pred Mojžišom (Exodus 6:3), alebo nie (Genesis 4:26, 5:29, 9:24, 22:14, 27:20, 27:27, 28:20–21)?
Odpoveď: Najprv jedna poznámka, ktorá nie je súčasťou odpovede, a potom samotná odpoveď. Na jednej strane, keďže Mojžiš napísal knihu Genesis vo svojej dobe, nie v dobe Jakuba, mohol použiť akékoľvek meno, ktoré chcel. Napríklad ľudia správne píšu, že Kolumbus objavil Ameriku, hoci Kolumbus nepoznal názov „Amerika“. Viac informácií nájdete v knihe When Critics Ask, s. 68–69. Toto samo osebe vysvetľuje všetky miesta okrem 53, ktoré sú priamymi citátmi alebo niečím podobným.
Odpoveď je, že Exodus 6:3 nehovorí, že neboli známi Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi.
Po druhé, (Tým sa vylučuje 5 z 53 pasáží.)
Exodus nehovorí, že nepoznali Božie božské meno. Hovorí len: „Zjavil som sa im… ale svojím menom Hospodin [Jahve] som sa im nezjavil.“ Hoci Boh hovoril alebo sa zjavoval aspoň Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi (8, 1, 6) celkovo 15-krát, nikdy sa týmto mužom nezjavil osobitným spôsobom spojeným so svojím božským menom, ako sa zjavil Mojžišovi. Keď sa Jakub po zápase v Genesis 32:29 opýtal na meno, nedostal na to žiadnu odpoveď.
Otázka č. 61: Bol Zákon daný Jahvem dokonalý (Žalm 19:7), alebo nebol (Hebrejom 8:6–?
Odpoveď: Dávid povedal, že Boží zákon bol dokonalý, lebo bol dobrý a zodpovedal Božej vôli. List Židom 8:6- nehovorí, že by v tom, čo zákon prikazoval robiť (a nerobiť), niečo chýbalo. Skôr List Židom ukazuje, že zákonu chýbala moc zmeniť srdce človeka. Bolo dobré, že kňazi prinášali obete, ale bezmocnosť zákona symbolizovala skutočnosť, že museli obete prinášať znova a znova.
Otázka č. 62: Prečo sa tých šesť správ o zmŕtvychvstaní [údajne] nedá zosúladiť? (pozri
Matúš 28, Marek 16, Lukáš 24, Ján 20–21, Skutky apoštolov 1:3–12, 1. Korinťanom 15:3–8.) Pavol hovorí, že bez vzkriesenia je kresťanská viera márna (1. Korinťanom 15:14). Ako je možné, že sa biblické správy nezhodujú v tak dôležitom príbehu?
Odpoveď: Nemusia sa „zosúlaďovať“, pretože už teraz do seba perfektne zapadajú. Tu je poradie týchto 25 udalostí. Čísla označujú udalosti, ktoré musia nasledovať v danom poradí, a písmená ako a, b, c označujú udalosti, ktoré sa mohli odohrať v ľubovoľnom poradí. Tučné slová označujú časové, poradové a miestne orientačné body.
Po tom, čo Ježiš vstal z mŕtvych: Mt 28, Mk 16, Lk 24, Jn 20–21
————————————————————
R1a. Keď sa skončil sobotný deň, Mária Magdaléna, druhá Mária [matka Jakuba], Salome a ostatné ženy sa vydali k hrobu. Mt 28,1b; Mk 16,1–3; Lk 24,1; Jn 20,1
R2a. Keď anjel odvalil kameň, nastalo zemetrasenie. Strážcovia zostali ako mŕtvi. Mt 28, 2–4
R2b. Anjel odvalil kameň. Mk 16,4; Lk 24,2
R1b. Telo sa nenašlo a dvaja „muži“ hovoria so ženami. Lk 24,3–8; Jn 20,2
R3. Ráno v deň Ježišovho vzkriesenia sa ženám zjavil anjel a povedal im, aby oznámili učeníkom, že majú ísť do Galilee. Mt 28,5–7; Mk 16,5–8
R4a. Kým sa ženy ponáhľali späť, zjavil sa im aj Ježiš a povedal im, aby povedali učeníkom, nech idú do Galilee. Mt 28,8–10
R4b1. Keď sa ženy vrátili z hrobu, učeníci im neuverili. Lk 24,9–11
R4b2. Peter a Ján bežia k hrobu, Ján tam dorazí ako prvý. Lk 24,12; Jn 20,3–9
R4b3. Potom sa učeníci vrátili do svojich domovov [v Jeruzaleme]. Jn 20,10
R4c. Strážcovia to oznámili kňazom; kňazi ich podplatili. Mt 28, 11–15
R4d. Kým Mária plakala, zjavili sa Márii Magdaléne dvaja muži a potom Ježiš. Mk 16, 9–11; Jn 20, 11–18
R5. V ten istý deň na ceste do Emauz sa Ježiš zjavil dvom učeníkom (nie z jedenástich učeníkov). Zostal s nimi až do večera. Mk 16:12; Lk 24:13-29
R6. Obaja učeníci sa ihneď ponáhľali späť do Jeruzalema (vzdialeného 7 míľ) a oznámili to jedenástim učeníkom. Mk 16,13; Lk 24,33–35
R7. V Jeruzaleme, večer toho istého dňa, keď Ježiš vstal z mŕtvych, kým tí dvaja hovorili s učeníkmi, sa Ježiš po prvýkrát zjavil desiatim učeníkom. Jn 20,19–23
R8. Ostatní učeníci povedali Tomášovi, že videli Ježiša. Jn 20:25
R9. O osem dní neskôr sa Ježiš po druhýkrát zjavil jedenástim učeníkom vrátane Tomáša. Mk 16,14; Jn 20,19.26–31
R10. Ježiš sa im zjavil (po tretíkrát) pri Tiberiadskom [galilejskom] mori. Chytili 153 rýb. Mt 28,19–20; Jn 21,1–14.
R11. Ježiš sa trikrát pýta Petra, či ho miluje. Jn 21,15–23
R12. V Galilei sa Ježiš zjavil učeníkom a dal im veľké poslanie. Mt 28:16-20; Mk 16:15-18
R13. Vracajú sa do Jeruzalema, kde buď zostávajú, alebo v Betánii, predmestí.
R14. Kým jedia, Ježiš im prikazuje, aby zostali v Jeruzaleme, kým nedostanú moc z výsosti (Lk 24,49; Sk 1,4). Poslúchnu tento príkaz. Lk 24,52
R15. Ježiš ich vedie do Betánie, predmestia Jeruzalema na svahu Olivovej hory. Lk 24,50
R16. Štyridsať dní po zmŕtvychvstaní (Sk 1, 3) Ježiš vystupuje do neba v oblakoch. Mk 16, 19; Lk 24, 50–51; Sk 1, 9–11
R17a1. Po návrate do Jeruzalema apoštoli zostávajú v chráme. Lk 24,52–53
R17b. Jedenásť apoštolov si zvolilo Matiaša za náhradu za Judáša. Sk 1,15–26
R18. V Jeruzaleme na Turíce (50 dní po Veľkej noci) sú apoštoli naplnení Duchom Svätým. Skutky 2
R19. Potom apoštoli voľne cestujú. Mk 16,20
Q63: Prečo boli učeníci prekvapení Ježišovým vzkriesením, keď im Ježiš opakovane hovoril, aby to očakávali? (pozri Matúš 16:21, 17:22–23, 20:17–19, Marek 9:31, 10:34, Lukáš 9:22, 18:33). Anjel dokonca pripomenul ženám, že Ježiš im hovoril o svojom blížiacom sa vzkriesení (Lukáš 24:6-7). Ako to, že si ženy pamätali jeho slová (Lukáš 24), ale učeníci nie (Ján 20:9, Lukáš 24:12)? Dokonca aj Ježišovi nepriatelia si pamätali, že predpovedal, že vstanú z mŕtvych (Matúš 27:63).
A: Keby som bol učeníkom, ktorému to bolo povedané, určite by som nebol ľahostajný pri pohľade na Ježiša, ako vstáva z mŕtvych. Neboli by ste aj vy ohromení?
Otázka č. 64: Prečo Ježiš [údajne] v synoptických evanjeliách učí o spasení skrze skutky, zatiaľ čo Ján ho vykresľuje tak, že učí o spasení skrze vieru?
Odpoveď: Lukáš robí presný opak učenia o spasení skrze skutky v podobenstve o márnotratnom synovi v Lukášovi 15:11-32. Matúš nielenže učí, že ide o Božiu štedrosť, a nie o naše skutky, v Matúšovi 20:1-16 (podobenstvo o robotníkoch vo vinici). Ježiš v Matúšovi robí aj niečo subtílnejšie. V Matúšovi 5–6 Ježiš hovorí, že ak by ste chceli žiť dokonale, toto je to, čo musíte urobiť. Potom, čo sa učeníci opýtajú: „Kto potom môže byť spasený?“, ukazuje Ježiš spásu prostredníctvom Božieho odpustenia. Matúš učí o spáse z milosti v Matúšovi 9:12; 18:23–35 atď. Keďže „Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých “, nemôže to byť spása pre tých, ktorí si ju zaslúžia, keďže Ježiš nás musí vykúpiť.
Ako sa uvádza v nasledujúcej odpovedi, Ján 14:15–24 učí, že tí, ktorí skutočne milujú Boha, budú Ho poslúchať. Avšak ani Ján, ani ostatné evanjeliá nehovoria, že naša poslušnosť alebo skutky sú zdrojom alebo príčinou nášho spasenia.
Otázka č. 65: Prečo Ján vo svojom evanjeliu neučí, že je potrebné pokáňať sa zo svojich hriechov, keď uvádza, že jeho evanjelium bolo napísané práve s cieľom ukázať ľuďom, ako byť spasení (Ján 20:31)?
Odpoveď: Ešte viac ako ostatné evanjeliá učí Jánovo evanjelium, že ak skutočne milujete Boha, budete Ho poslúchať. Kto nemiluje Boha, nebude Ho poslúchať (Ján 14, 15–24). Rôzni autori používali rôzne slová, aby vyjadrili tú istú myšlienku.
Otázka č. 66: Prečo je povaha a vykonávanie dvoch sviatostí – krstu a Večere Pánovej – v Biblii ponechaná nejednoznačná a je zdrojom nezhôd medzi cirkvami?
Odpoveď: Predpokladám, že je to podobné, ako keď čítam, že podľa moslimských komentátorov sú ženská obriezka, časy modlitieb a podmienky rozvodu predmetom debát medzi školami sunnitského islamu, pretože v Koráne nie sú jasne definované.
Krst je jasný, keď raz pochopíte význam, ktorý sa za ním skrýva. Krst nastáva vtedy, keď sa človek stane súčasťou Božej rodiny. Niektorí ľudia si myslia, že človek je súčasťou Božej rodiny už od narodenia od ľudských rodičov. Iní (vrátane mňa) tvrdia, že sa to prejavuje vtedy, keď ľudia uveria. Tí z prvej kategórie však majú vnútorný rozpor. Musia rozlišovať medzi tými, ktorí veria a sú súčasťou Božej rodiny, neviditeľnej cirkvi, a tými, ktorí neveria a sú nejakým zvláštnym spôsobom súčasťou Božej rodiny, neviditeľnej cirkvi. Večera Pánova sa podľa Ježiša koná na pamiatku Ježiša a Jeho obety. Katolícka cirkev tiež učila, že chlieb a víno sa skutočne menia na telo a krv (a luteranizmus prevzal túto vieru v upravenej podobe). Keďže nerozumejú Ježišovej metafore, musia veriť, že pri pôvodnej Poslednej večeri mal Ježiš v tej istej miestnosti v tom istom čase dve rôzne telá. Pre tých, ktorí nemajú žiadne dodatočné predpoklady, je to teda jasné.
Otázka č. 67: Prečo si autori Nového zákona dovolili nesprávne citovať a nesprávne interpretovať Starý zákon a spájať verše? (pozri Matúš 3:3 verzus Izaiáš 40:3; Matúš 12:17–21 verzus Izaiáš 42:1–4; Matúš 13:35 verzus Žalm 78:1–3; Skutky apoštolov 2:16–21 verzus Joel 2:28–32; Skutky apoštolov 7:43 verzus Amos 5:25–27; Rímskym 3:4 verzus Žalm 51:4; Rímskym 9:33 verzus Izaiáš 28:16 a 8:14; Rímskym 10:6–8 verzus Deuteronómium 30:12–14; Rímskym 11:9–10 verzus Žalm 69:22–23; List Rímskym 11:26–27 verzus Izaiáš 59:20–21; 1. list Korinťanom 2:9 verzus Izaiáš 64:4; 1. list Korinťanom 3:20 verzus Žalm 94:11; 1. list Korinťanom 15:54–55 verzus Izaiáš 25:8 a Ozeáš 13:14. )
Odpoveď: Parafrázovanie nie je nesprávne citovanie. Niekedy mohlo byť ich zvykom spájať verše dohromady a uvádzať len odkaz na najznámejší zdroj. Nebolo to len ich zvykom, ale „midrašskou“ praxou Židov. Matúšovo evanjelium bolo pravdepodobne napísané predovšetkým pre židovské publikum a Matúš používal ich literárne štýly, s ktorými sa cítili pohodlne. Iní autori používali židovské literárne štýly v menšej miere a, samozrejme, Pavol bol vyškolený ako farizej.
Otázka č. 68: Prečo autori evanjelií používali Septuagintu, menej kvalitný preklad Starého zákona? (Matúš 3:3; Lukáš 4:17–21; Skutky apoštolov 7:43; Skutky apoštolov 15:17; Rímskym 10:11) Zlyhal Duch Svätý v tom, aby ich inšpiroval presnejším hebrejským textom, tým, ktorý je dnes uznávaný?
Odpoveď: Zvitky od Mŕtveho mora ukázali, že Septuaginta bola niekedy bližšia k starovekému textu než masoretský text, hoci vo väčšine prípadov bol masoretský text presnejší. Ostatné knihy boli napísané v gréčtine a autori často používali grécku Septuagintu. Dôležitý je však význam, nie presné slová. Mimochodom, dnes masoretský text slepo neprijímame. Hoci je celkom dobrý, väčšiu váhu by sme prikladali zvitkom z Mŕtveho mora. Je to len tým, že vo väčšine prípadov neexistuje žiadny významný rozdiel.
Otázka č. 69: Prečo Matúš a Peter vytrhli pasáže zo Starého zákona z kontextu, aby z nich urobili proroctvá, keď ich autor Starého zákona nikdy neoznačil za prorocké (napríklad Skutky apoštolov 1:20 verzus Žalm 69:25)?
Odpoveď: Skutky apoštolov 1:20 sa vzťahujú na toho, kto zradil a prenasledoval Božieho vyvoleného. Žalm 69:25 môže byť všeobecným odkazom na všetkých, ktorí prenasledujú Boží ľud. Žalm 69:25 sa teda môže vzťahovať na mnohých, ktorí prenasledujú Boží ľud.
Otázka 70: Prečo Marek [údajne] nesprávne citoval starozákonného proroka (Marek 1:2)? (Tento nesprávny odkaz sa nachádza v kritickom texte, ale nie v Textus Receptus, čo ilustruje, že raná cirkev bola ochotná opravovať sväté písma, aby odstránila ťažkosti.) Ako sa môžeme spoliehať na Marka, že nám vysvetlí starozákonné proroctvá, ak sa mýli dokonca aj v zdroji?
Odpoveď: Na jednej strane, Marek 1:2–3 v skutočnosti pochádza od dvoch prorokov, Malachiáša 3:1 a Izaiáša 40:3, pričom je spomenutý len ten významnejší prorok, a to Izaiáš.
Na druhej strane nejde o problém „Textus Receptus“, pretože hoci mnohé rané rukopisy spomínajú Izaiáša menom, iné ho nespomínajú. Konkrétne byzantská skupina rukopisov, ako aj Alexandrinus, pôvodný bohairský koptský rukopis, etiópsky, arménsky a ďalšie Izaiáša nespomínajú.
Otázka č. 71: Prečo Júd cituje nekanonickú Knihu Enocha ako proroctvo (Júd 14–15)? Neinšpiroval Duch Svätý Júda tým, že Kniha Enocha nebude prijatá do kánonu?
Odpoveď: Júda nepovedal, že cituje Knihu Enocha; skôr povedal, že cituje človeka Enocha. Kniha Enocha je zmesou pravdy a omylov. Je to tiež kompilovaná kniha, zložená najmenej z piatich častí. Tento citát pochádza z prvej a najstaršej časti knihy. Ak to Enoch skutočne povedal, prítomnosť tohto citátu v kompilovanej knihe neznižuje pravdivosť proroctva.
Otázka č. 72: Prečo Matúš 2:23 cituje neexistujúce proroctvo zo Starého zákona? Používal aj Matúš nekanonické spisy?
Odpoveď: Matúš hovorí: „Bude nazývaný Nazarejčan.“ Starý zákon (podobne ako Korán) bol pôvodne písaný bez spoluhlások a slová „Nazarejčan“ a „vetva“ sú v hebrejčine bez samohlások identické. O Ježišovi bolo v Starom zákone prorokované ako o vetve v Izaiášovi 11:1, Jeremiášovi 23:5, 33:5 a pravdepodobne aj v Zachariášovi 6:12. Veľmi zaujímavý je aj Zachariáš 3:8.
Otázka č. 73: Prečo Matúš pripisuje citát o hrnčiarskom poli Jeremiášovi, keď Jeremiáš takýto úryvok nemá a najbližší v Starom zákone je u Zachariáša (Matúš 27:9–10; Zachariáš 11:12)?
Odpoveď: Najprv si pozrime, čo hovoria tieto verše, a potom uvedieme niekoľko odpovedí.
Matúš 27:9–10 hovorí o a) 30 strieborných, b) stanovených izraelským ľudom, c) použití striebra na kúpu hrnčiarskeho poľa, d) podľa toho, ako mi prikázal Pán.
Zachariáš 11:12–13 spomína a) 30 strieborných, b) stanovených tými, ktorí mu zaplatili, c) hodených hrnčiarovi. Nie je tam žiadna zmienka o poli ani o tom, že by mu to prikázal Pán.
Jeremiáš 32:6-8 spomína kúpu poľa, ako mu prikázal Pán.
Kresťania majú aspoň štyri odpovede.
Chyba prepisovača v prípade Zachariáša – Mohlo ísť o chybu prepisovača v prípade Zachariáša. (Tak si to myslel Ján Kalvín.) Hoci to Kalvín vo svojej dobe nemohol vedieť, v niektorých gréckych rukopisoch sa skutočne uvádza Zachariáš namiesto Jeremiáša a v niektorých sa neobjavuje žiadne z týchto mien.
Chyba v preklade: Papias, učeník apoštola Jána, uvádza, že Matúš pôvodne napísal svoje evanjelium v hebrejčine. Ak je to pravda a bolo preložené do gréčtiny, tento detail sa mohol vtedy zmeniť.
Nezaznamenané Jeremiášovo proroctvo. Samotný Zachariáš 1:4 cituje Jeremiáša 18:11. Zachariáš 7:7 spomína, že cituje slová predchádzajúcich prorokov. Spomína sa to v knihe „Difficulties in the Bible“ na strane 139.
Reťaz svedectiev: Jednou z midrašských praktík bolo citovať rôzne proroctvá a spájať ich dohromady. Nielenže by to mohlo byť to, čo sa nazýva „reťaz svedectiev“, ale nie je to ani bezprecedentné, keďže aj Marek 1:1 je pravdepodobne reťazou svedectiev.
Otázka č. 74: Prečo Nebúkadnecar nezničil Týros, ako to prorokoval Ezechiel (Ezechiel 26)? Keď ho zničil Alexander Veľký, prečo nezostalo opustené, ako to prorokoval Ezechiel? (pozri Ezechiel 26:14, 27:36, 28:19; Wallace B. Fleming, The History of Tyre, Columbia University Press, 1915, s. 64).
Odpoveď: Mesto Týros na pevnine bolo Nebúkadnecarom úplne zničené. Avšak počas 13-ročného obliehania obyvatelia Týrosu mesto znovu vybudovali na ostrove naproti pevnine. Preto vznikol paradox, že hoci Nebúkadnecar mesto dobyl, Ezechiel 29:17–18 hovorí, že Nebúkadnecar z koristi nezíska žiadnu odmenu.
Ostrovné mesto neskôr zničil Alexander Veľký a mesto už nikdy nebolo znovu vybudované. Na jeho mieste sa rozprestierali rybárske siete a v skutočnosti neskôr ostrov zmizol a nahradil ho polostrov, ktorého základom bola hrádza, ktorú dal postaviť Alexander.
Otázka č. 75: Ako je možné, že Izaiáš prorokoval dočasné zničenie Týru, zatiaľ čo Ezechiel prorokoval trvalé zničenie (Ezechiel 26:14,21; 27:36; 28:19 oproti Izaiášovi 23:13-1)?
Odpoveď: Pretože došlo k viac ako jednému zničeniu Týru a nakoniec existovali dve lokality Týru. V Izaiášovi bolo prorokované (a naplnilo sa), že
dočasné zničenie pevninského mesta Týru za vlády Nabuchodonozora. Všímajte si podrobnosti v Izaiášovi 28:19.
Ezechiel 26:3-14 má chiastickú štruktúru, s niektorými výnimkami. V dokonalom chiastickom usporiadaní je každá myšlienka uvedená paralelne v symetrickej forme. Zmeny v zámenách v hebrejčine sú tu dôležité.
Ezek 26:3 Mnohé národy vytiahnu proti Týru
...Ezek 26:4 Zničia Týrové múry a veže.
…Ezek 26:4,5 Ja [Boh] urobím z Týru holú skalu, miesto na rozprestieranie rybárskych sietí.
……Ezek 26:6 Jej osady na pevnine budú vyplienené.
……..Ezek 26:7 Nebúkadnecar z Babylona vytiahne proti Týru
……Ezek 26:8 On [Nebúkadnecar] vyplieni vaše osady na pevnine.
..Ezek 26:8,9 Zborí hradby a veže
..Ezek 26:10,11 Jeho kone vstúpia do tyrovských brán a zabijú časť obyvateľstva.
Ezek 26:12 Vylúpia bohatstvo a korisť. Zrú vaše hradby a trosky hodia do mora.
Ezek 26:13 Ja [Boh] ukončím ich piesne.
…Ezek 26:14 Ja [Boh] premením Týros na holú skalu, miesto na rozprestieranie rybárskych sietí.
Ako poznámka na okraj, Septuaginta zachovala zámená správne až do verša 12. Následne dvakrát použila „on“, kde malo byť „oni“, a raz „ja“ [Boh].
2. Čo bolo prorokované:
Proroctvo sa skladá z troch častí: mnohé národy (oni), Boh (ja) a Nabuchodonozor (on).
Prídu mnohé národy, vyplienia Týros, zničia jeho hradby a trosky hodia do mora.
Boh premení Týros na holú skalu, miesto na rozprestieranie rybárskych sietí, a ukončí ich piesne (týroskú kultúru).
Príde Nabuchodonozor, vyplieni mesto na pevnine, zničí hradby a veže a zabije časť obyvateľstva.
3. Čo nebolo prorokované:
Nikde sa nespomína, že by Nabuchodonozor urobil niečo s ostrovom, ani ktorý národ Boh použije na to, aby sa ostrov stal miestom na rozprestieranie rybárskych sietí. Boli to mnohé národy – „oni“ –, ktoré získali korisť, zatiaľ čo Nabuchodonozor získal len osady na pevnine.
4. Čo sa stalo:
Asýrčania sa ešte pred Ezechielovým proroctvom päť rokov neúspešne pokúšali dobyť mesto na pevnine v rokoch 726/724 pred Kr. Skúsili to znova, ale v roku 664 pred Kr. zlyhali.
Babylonský kráľ Nabuchodonozor obliehal Týros 13 rokov, od roku 586/585 do roku 573 pred Kr. Úspešne zničili mesto na pevnine. Týrosania zo Starého Týrosu sa však presťahovali do už existujúceho Nového Týrosu na ostrove (širokom 700–750 metrov) naproti mestu na pevnine. Týrska flotila zabránila Babylóňanom v útoku na ostrovné mesto.
Macedónsky Alexander dobyl pevninské mesto a z trosiek vybudoval 200 stôp (60 metrov) širokú hrádzu (umelý most) s dĺžkou pol míle (600–750 metrov), ktorá spájala pevninu s ostrovným mestom, a po siedmich mesiacoch, v roku 332 pred n. l., dobyl aj samotné ostrovné mesto. Encyklopédia Britannica uvádza, že pri dobytí Týru využil lode z mnohých krajín: Sidon, Cyprus, Rhodos, Mallus, Soli, Lýcia a samozrejme Macedónsko. Alexandrová armáda najprv zabila 8 000 ľudí, neskôr 2 000 ukrižovala a zvyšných 30 000 zotročila. (V slovníku „Anchor Bible Dictionary“, zväzok 6, s. 687, sa uvádza, že spočiatku bolo zabitých 6 000 ľudí, neskôr bolo 2 000 ukrižovaných, 30 000 bolo predaných do otroctva a 15 000 zachránili Sidónčania.)
Viac informácií o tom, ako zámena „on“ a „oni“ poukazuje na dvojfázové zničenie, nájdete v diele „Encyclopedia of Bible Difficulties“ na s. 276–278 a v „The Bible Knowledge Commentary: Old Testament“ na s. 1279. Publikácia „735 Baffling Bible Questions Answered“ na s. 187 nám pripomína, že časový rámec týchto dvoch fáz nebol špecifikovaný. Ďalšie informácie nájdete aj v knihe „When Critics Ask“ na s. 287.
Otázka č. 76: Prečo v dejinách Egypta neexistovalo 40-ročné obdobie, počas ktorého by celá krajina bola bez ľudí a zvierat, ako to prorokoval Ezechiel 29:11–12?
Odpoveď: Ezechiel 29:11–12 hovorí len o tom, že Egypt od Migdolu po Asuán naproti ostrovu Elefantína a (hraničiaci s Kušom) bude 40 rokov spustošený. Migdol sa pravdepodobne nachádza v delte Nílu. Nemáme k dispozícii egyptské dokumenty z obdobia od babylonského dobytia (568 pred Kr.) až po dobytie Babylona Peržanmi v roku 539 pred Kr. Peržania vo všeobecnosti umožňovali vyhnaným národom vrátiť sa do svojich krajín. Viac informácií nájdete v diele The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 6, s. 891–892.
Otázka č. 77: Keď Adam a Eva zjedli zakázané ovocie, prečo Boh klamal o tom, aký bude následok (Genesis 2:17) (niektoré moderné preklady zmierňujú Jahveho vyhlásenie, že Adam zomrie „v ten deň“, a tak zamlčujú tento problém), zatiaľ čo had hovoril pravdu (Genesis 3:5, 22)?
Odpoveď: Kedy začal proces trestu a smrti? Začal sa v ten deň, keď zjedli zakázané ovocie. Mimochodom, ortodoxná sunnitská teológia tiež hovorí, že Adam a Eva v ten deň nezomreli, ale ich hriech mal dlhodobé dôsledky na nich a na ich deti.
„To, čo vás vyhnalo z raja, bol hriech vášho otca Adama.“ Sahih Muslim 1:380, s. 132
Dedičný hriech vychádzajúci z Adama, spomínajúci uctievanie iných okrem Alaha a vraždu. Bukhari, zväzok 4, č. 551–552, s. 347–348
Adam nesie spoluzodpovednosť za každú dušu, ktorá bola neprávom zabitá. al-Tabari, zväzok 1, s. 315
Eva bola pôvodne inteligentná; Alah ju po páde urobil hlúpou. al-Tabari, zväzok 1, s. 280, 281
Na druhej strane sa Adam v nebi hádal s Mojžišom, že za pád človeka nemôže, pretože to Boh predurčil. Takže v nebi Adam obviňoval Boha! Buchárí, zväzok 8, č. 611, s. 399; zväzok 9, č. 606, s. 448–4499; Sahih Muslim, zväzok 4, č. 6411, 6412, s. 1396; Ibn-i-Majah, zväzok 1, č. 80, s. 47–48; Abu Dawud, zväzok 3, č. 4684–4686, s. 1317–1318
Adam neposlúchol Boha a jedol zo stromu. Bukhari, zväzok 6, č. 236, s. 199; al-Tabari, zväzok 1, s. 275
Adamovo pokánie však bolo prijaté. Sunan Nasa’i, zväzok 2, č. 1433, s. 259
Otázka č. 78: Prečo nebol Lot odsúdený za to, že dal svoje dcéry na zneužitie mužom zo Sodomy (Genesis 19:8)? Biblia ho v skutočnosti nazýva spravodlivým (2. list Petrov 2:7)!
Odpoveď: Lot žil v Sodome už dlho a pravdepodobne vedel, že muži by v žiadnom prípade nemali záujem o jeho dcéry (ktoré už boli vydaté za mužov zo Sodomy). Lot sa pravdepodobne snažil získať čas. To však stále neospravedlňuje jeho ponuku. Verím, že vtedy bol zúfalý a jeho pocit zúfalstva ho viedol k hriechu namiesto toho, aby vtedy dôveroval Bohu. Lot nebol bez hriechu, ale vo všeobecnosti viedol spravodlivý život a verím, že sa z toho kajal a bolo mu to odpustené.
Biblia Lotovo konanie v tomto prípade neschvaľuje; iba ho zaznamenáva. Ak by Biblia bola iba „propagandou“, dalo by sa očakávať, že bude zaznamenávať všetko pozitívne a nikdy nespomenie nič negatívne. Biblia však nie je propaganda, ale Božie pravé slovo, a úprimne hovorí o životoch ľudí so všetkými ich chybami.
Otázka č. 79: Ako môžu kresťania tvrdiť, že záruka slobody náboženstva v Prvom dodatku k Ústave USA vychádza z židovsko-kresťanskej etiky, keď Deuteronómium 13:6–10 a 17:2–7 tomu jednoznačne protirečia?
Odpoveď: V tomto bode máte možno pravdu. Deuteronómium 13:6–10 a 17:2–7 sa vzťahovali na teokratický systém Starého zákona. Nový zákon neukazuje žiadne nútenie, ale nie je správne tvrdiť, že práve táto záruka je súčasťou židovsko-kresťanskej etiky.
Otázka č. 80: Ako môže byť napadnutie medveďom spravodlivým trestom za urážky (2. Kniha kráľov 2:23–24)? Nie je to v rozpore s Božím vlastným nariadením „oko za oko, zub za zub“?
Odpoveď: Nie, v odpovedi je potrebné zohľadniť štyri body.
1. Elizeus neporušil Božie prikázanie, pretože nikoho nezabil. Nebol to Elizeus, ale Boh, kto poslal medvede, aby zabili skupinu mladíkov, ktorí sa postavili proti prorokovi.
2. Hebrejské slovo pre „mladík“ môže v tomto kontexte označovať ľudí vo veku do približne 20 rokov. Jozef bol „mladík“ v 1. Mojžišovej 37:2, rovnako ako vojaci v Abramovej armáde v 1. Mojžišovej 14:25.
3. Skupiny mládeže mohli byť vtedy rovnako násilné ako dnes.
4. Keďže ste však spomenuli svätú knihu, ktorá schvaľuje vraždu, možno by ste sa mali pozrieť na príbeh o al-Khidrovi/Khadrovi v súre 18:63–82. Bol to vrah, o ktorom sa hovorí, že konal správne, a ktorý bol múdrejší ako Mojžiš, podľa Buchárího, zväzok 1:124, s. 92, a Abu Dawúda, zväzok 3, č. 4688–4690, s. 1319.
Otázka č. 81: Prečo sa Mojžiš, Ezdráš, Ježiš a Pavol [údajne] nezhodujú v otázke manželstva a rozvodu? Mojžiš rozvod povolil, Ježiš ho najprv zakázal, ale neskôr ho povolil, Pavol ho povolil a Ezdráš ho dokonca nariadil, aby upokojil Boha (Ezdráš 10). Ako má čestný kresťan vedieť, čo má v tejto oblasti robiť?
Odpoveď: Dovoľte mi položiť veľmi podobnú otázku v pojmoch, ktorým rozumejú moslimovia, a potom odpovedať na otázku týkajúcu sa Biblie. Prečo sa Mohamed nezhodoval sám so sebou v otázke dočasného manželstva (mu’tah)? Mohamed povolil dočasné manželstvo, čo znamená manželstvo, ktoré by sa automaticky skončilo po uplynutí určitého času, napríklad týždňa, mesiaca atď. Potom však Mohamed (zrejme nie veľmi jasným spôsobom) zakázal dočasné manželstvo v Khaibare. (Bukhari, zväzok 5, kniha 59, č. 527, s. 372; 7:50, 52, s. 36, 37; Ibn-i-Majah, zväzok 3, č. 1961, 1963, s. 180, 182). Zrejme to nebolo veľmi jasné, pretože šiiti a niektorí sunniti dodnes veria, že dočasné manželstvo je v poriadku.
Čo sa týka Biblie, prečo klásť otázky, na ktoré Ježiš už odpovedal? Ježiš zakázal rozvod (s výnimkou nevery) a povedal, že toto ustanovenie bolo zmenené oproti Starému zákonu. Dôvodom, prečo bol rozvod v Starom zákone povolený, bolo to, že srdcia ľudí boli tvrdé (Matúš 19:7–9). Ezdráš nariadil židovským mužom, aby sa rozviedli s pohanskými ženami, s ktorými sa vôbec nemali oženiť. Jednoducho povedané, keď Ježiš ruší a dopĺňa niečo zo Starého zákona, čestní kresťania nasledujú Ježiša.
Ak je rozvod vašou starosťou, možno by ste mohli vysvetliť nasledujúce:
Muž v islame sa môže rozviesť so svojou ženou z akéhokoľvek dôvodu. Bukhari, zväzok 3, č. 859 (s. 534) uvádza, že muž sa môže rozviesť kvôli „niečomu nepríjemnému na svojej žene, ako je napríklad vysoký vek alebo podobné veci“.
'Umar nariadil svojmu synovi 'Abd Allahovi, aby sa rozviedol so svojou ženou, ten to však odmietol, lebo ju miloval. 'Umar preto išiel za Mohamedom a ten mu nariadil, aby sa s ňou rozviedol. Abu Dawud, zväzok 3, č. 5119, s. 1422
Mohamed nariadil svojmu adoptívnemu synovi Zaidovi, aby sa rozviedol so Zainab, a potom si Mohamed vzal Zainab za ženu. Zaid nemal na výber, pretože Mohamed recitoval súru 33:36–38. Moslimovia veria, že Korán je nestvorený a zapísaný na tabuľke v nebi, ale súra 33:36–38 spomína Zaida menom a hovorí, že nemal mať žiadnu voľbu pri rozvode so Zainab. Neskôr sa Zainab bint Jahsh „chválila pred ostatnými manželkami Proroka a zvykla hovoriť: ‚Alah ma vydal (za Proroka) v nebesiach.'“ Bukhari, zväzok 9, č. 517, s. 382. Pozri tiež zväzok 9, č. 516, 518, s. 381–383.
'Umar povedal, že Mohamed sa rozviedol s Hafsah (odvolateľný rozvod) a potom ju prijal späť. Abu Dawud, zväzok 2, č. 2276, s. 619
Muž sa musí rozviesť so svojou ženou, ak mu to nariadi jeho otec. Ibn-i-Majah, zväzok 3, č. 2088–2089, s. 259–260
Dvaja moslimovia boli dobrí priatelia, a tak sa jeden z nich spýtal druhého, s ktorou manželkou by sa mal rozviesť, aby si ju ten druhý mohol vziať za ženu. Bukhari, zväzok 5, kniha 58, č. 125, s. 82
Muž mal mnoho rokov manželku, ktorá mu porodila veľa detí. Mal v úmysle „vymeniť ju“ (slová podľa Majaha), ale nechal si ju, keď súhlasila, že sa vzdá svojho práva na spolužitie s ním. Ibn-i-Majah, zväzok 3, č. 1914, s. 188.
Otázka č. 82: Prečo Biblia učí, že obloha je pevná kupola z priehľadného materiálu, nad ktorou sa nachádza voda? (Voda sa vyliala cez „nebeské okná“, čím spôsobila Noemovu potopu, a potom sa pravdepodobne vyliala z okraja diskovitej Zeme do priepasti.)
Odpoveď: To nie je pravda. Prečo nepravdivo tvrdíte, že Biblia hovorí o pevnej kupole z priehľadného materiálu? V čase Noemovej potopy (ktorú zrejme popierate, hoci je spomenutá aj v Koráne) Boh nejakým spôsobom zoslal na zem veľké množstvo vody.
Otázka č. 83: Prečo Biblia učí, že kozy budú mať pruhované potomstvo, ak uvidia pruhy, keď sa napájajú z napájadla, keď to moderná genetika vyvrátila?
Odpoveď: Biblia učí, že Boh môže konať zázraky. Hoci intrikán Jakub si myslel, že to bude fungovať prirodzeným spôsobom, Boh mu nadprirodzeným spôsobom zabezpečil prosperitu.
Otázka 84: Prečo Biblia zaznamenáva vedecky nemožné udalosti ako skutočné? Napríklad príbeh o stvorení, Noemovu potopu, pevnú klenbu nad nebom, Zem podopieranú základmi. Prečo evanjelická cirkev vytvorila vysvetlenia v rámci „vedy o stvorení“, ktoré sú úplným nezmyslom? Prečo žiadne z racionálnejších pokusov o zosúladenie vedy a Biblie neobstojí pri dôkladnom skúmaní?
Odpoveď: Najprv túto otázku obrátim späť na moslimov a potom poskytnem odpoveď pre moslimov aj kresťanov. Ak ste moslim, ktorý verí, že Noemova potopa bola mýtus, mali by ste verejne priznať, že Korán nie je celý pravdivý; obsahuje aj mýty. Korán konkrétne učí o Noemovej potope (nie len o Noemovi) v súrach 7:64; 10:71–73; 11:44; 19:58 (o tých, ktorí boli zachránení spolu s Noemom); 21:76–77; 23:27; 26:105–120; 29:14 (950 rokov); 54:9–17
Korán hovorí, že svet bol stvorený za osem dní (súra 41:9–12). Ako by na to teda odpovedal moslim? Ak by ignorovali problém s poradím, odpovedali by, že deň v tomto kontexte znamená dlhé časové obdobie. Nuž, Biblia (nielen kresťania) hovorí to isté. Nie všetci kresťania nutne veria, že Zem má len niekoľko tisíc rokov, najmä , keďže Žalm 90:4 a 2. list Petrov 3:8 ukazujú, že tisíc rokov u Pána je ako jeden deň alebo jedna stráž v noci.
Otázka č. 85: Ako môže byť doktrína o Trojici vôbec pravdivá? Akýkoľvek pokus o jej pochopenie vedie k protirečeniam. Ak je to také dôležité, prečo to nie je jasne vysvetlené v Biblii? Prečo by objektívny študent tejto doktríny nemal dospieť k záveru, že ju vytvorila cirkev, aby skryla biblické nezrovnalosti o povahe Krista za závojom tajomstva?
Odpoveď: Náuka o Trojici je pravdivá a nie je protirečivá.
Boh je Všemohúci a nič nebráni tomu, aby mal dve, tri, štyri alebo päť častí. Nie je úctivé pýtať sa, aký musí Boh byť, aby vyhovoval nášmu názoru; skôr sa pýtajme len to, ako sa Boh zjavil.
Boh sa zjavil ako jeden neoddeliteľný Boh s tromi odlišnými zložkami. Ak niečo také jednoduché ako hora môže mať tri vrcholy a jeden podstavec, ako môžeme predpokladať, že mať tri zložky je pre Všemohúceho Boha nemožné?
Jeden Boh môže mať „množnosť“, bez toho, aby existovali samostatní bohovia. Dokonca aj v Koráne, keď hovorí Alah, používa sa slovo „my“ (Nahnu) a „ja“.
Trojica nemá dokonalú analógiu s ničím na zemi, ale to by nemalo byť prekvapením. Tu je jasný biblický dôkaz o Trojici.
V Písme sa vyskytuje trojica: Matúš 28:19; 1. Petrov 1:2; Efezským 2:18; Zjavenie 4:8; 2. Korinťanom 13:14; Ján 15:26.
Je len jeden Boh. Deuteronómium 4:35–39; 6:4; Izaiáš 43:10–2; 44:6, 8; 45:5–6, 14, 21; 46:9; 1. Timoteovi 1:17; 6:15–16.
Tri odlišné osoby: Matúš 3:16–17; Lukáš 3:21–22; Ján 1:1; 6:38; 14:31; 15:26; 16:28; 17:5; Skutky apoštolov 5:31–32; Marek 10:38–40
Ježiš je Boh. Ján 1:3; Kolosanom 1:16–17; Hebrejom 1:6–9; Ján 9:38; 2. Korinťanom 11:3; Ján 20:28–29; Zjavenie 5:8–9; 22:20
Duch je Boh. Rímskym 8:9-16; Lukáš 1:35; 1. Jánova 4:12-16; 1. Korinťanom 3:16 oproti 1. Korinťanom 6:19; Skutky apoštolov 5:4;
Sú si rovní vo svojej podstate, sláve a cti. Ján 5:18; 5:23; Kolosanom 2:9–10; (Izaiáš 44:6; Zjavenie 1:8 v porovnaní so Zjavením 1:17–18; 22:13)
Líšia sa však úlohou a postavením. 1 Korinťanom 11:3; 1 Korinťanom 15:25-28; Matúš 12:18; Efezským 1:3,17; Ján 1:33; 14:16,26,28; Rímskym 8:26-27.
Mimochodom, skutočnosť, že Ježiš je súčasťou Trojice, neznamená, že Ježiš je jedna tretina Boha, rovnako ako výška stola nie je jedna tretina stola.
Otázka č. 86: Prečo cirkev tvrdí, že Boh nestvoril zlo, keď On sám v Izaiášovi 45:7, Pláči 3:38 a Amosovi 3:6 tvrdí, že ho stvoril? (Napriek tomu, ako to vyzerá v moderných prekladoch, ide o to isté hebrejské slovo, ktoré je v mnohých iných pasážach preložené ako „zlo“. Avšak aj pri súčasných prekladoch, ako môže kresťan vysvetliť, že si Boh pripisuje zásluhy za „nešťastie“ (NASB) alebo „biedu“ (NRSV) či „katastrofu“ (NIV)?
Odpoveď: Najprv by som túto otázku rád obrátil späť na moslimov a potom poskytnem odpoveď, ktorá uspokojí moslimov, kresťanov aj židov. Prečo by Alah dovolil moslimom páchať „zlo“ v
Bukhari, zväzok 3, č. 56, s. 35; zväzok 4, č. 534, s. 337; zväzok 6, č. 454, 456, s. 426, 427–428. „Bežali sme, aby sme ho [hada] zabili, ale rýchlo nám ušiel. Prorok povedal: ‚Ušiel pred vaším zlom a aj vy ste unikli jeho zlu.'“ Ak Alah stvoril všetko, prečo by [údajne] stvoril zlé oko?
„Zlé oko je skutočnosť.“ Bukhárí, zväzok 7, č. 636, s. 427; zväzok 7, č. 827, s. 538.
Odpoveď sa skladá z dvoch častí:
a) Slovo „zlo“, či už v hebrejčine, arabčine alebo moderných jazykoch, má dva významy: morálne zlo a fyzické nešťastie. Boh v Biblii nepáchá morálne zlo a ani Mohamed nedovolil moslimom robiť to, čo považoval za morálne zlo. Boh priamo spôsobil „fyzické zlo“ v podobe katastrofy a moslimovia sa snažili spôsobiť „fyzické zlo“ hadovi.
b) Analógiami morálneho zla sú tieň, diera alebo iný nedostatok. Tieto veci nemajú samostatnú existenciu, ale parazitickú existenciu. Tieň nemá žiadnu hmotnosť, hmotu, energiu ani ducha, a predsa existuje; rastliny v tieni hynú. Boh stvoril všetko. Boh stvoril svetlo, ale tam, kam svetlo nedosiahne, paraziticky existuje tieň. Boh stvoril iba svetlo, priamo nestvoril tmu, ale neexistuje ani žiadny iný stvoriteľ, ktorý by stvoril tmu. Tma vznikla ako vedľajší produkt stvorenia svetla tam, kam svetlo nedosiahne. Boh stvoril všetko dobré; nie je pôvodcom zla. Neexistoval však žiadny iný stvoriteľ, ktorý by stvoril zlo. Zlo skôr vzniklo ako vedľajší produkt stvorenia dobra tam, kde bolo dobro blokované, skreslené a zvrátené.
Otázka č. 87: Prečo sa v cirkvi konajú bohoslužby v nedeľu, keď bol siedmy deň ustanovený navždy? Neexistuje žiadna biblická podpora pre nedeľné bohoslužby; je to [údajne] tradícia katolíckej cirkvi, ktorú protestanti prijímajú.
Odpoveď: Existuje biblický základ pre slobodu voľby dňa, pre zvyk stretávať sa v nedeľu a pre príklad rannej cirkvi.
Biblická podpora:
List Židom 4:11 naznačuje, že dnes máme iný a lepší odpočinok. Každý deň v týždni by sme mali venovať tomu, aby sme boli v Božom odpočinku.
V Kolosenským 2:16 Pavol karhá Kolosenských za to, že naďalej dodržiavajú deň sabatu. Rímskym 14:5 sa bez odsúdenia hovorí o kresťanoch, ktorí považujú všetky dni za rovnaké.
V 1. Korinťanom 16:2 sa spomína, že v nedeľu zbierali príspevky.
Príklady nasledovníkov apoštolov
Prvá obhajoba Justína Mučeníka (napísaná okolo rokov 138–165 n. l.), kapitola 68.
List Barnabáša (r. 100 n. l.)
Ignác, učeník apoštola Jána (110–117 n. l.)
Apoštolské konštitúcie (2. storočie)
Bardesanes (180 n. l.)
Tertuliánovo dielo Apologeticus (200 n. l.)
Peter z Alexandrie
Dovoľte mi však uviesť druhú, doplnkovú odpoveď, ktorá sa týka islamu.
Prečo Mohamed nariadil moslimom, aby sa modlili v piatok a nie v sobotu? Nemôžete tvrdiť, že Mohamed o tom nevedel, že to boli Židia a nie Boh, kto zaviedol sobotu, pretože Mohamed potvrdil, že Alah dal Židom sobotu, kresťanom nedeľu a moslimom piatok. Sunan Nasa’i, zväzok 2, č. 1371, s. 232. Keď dokážete odpovedať na otázku, ako môžu moslimovia tvrdiť, že uctievajú Boha, hoci porušujú zákon o sobote, potom pochopíte, ako môžu kresťania tvrdiť, že uctievajú Boha, keďže zákon o sobote bol zrušený.